Na začiatku januára, presne 4. januára o 8:00 h, dosiahne Zem svoju najbližšiu vzdialenosť od Slnka. Hovoríme, že Zem sa nachádza v perihéliu. Pre tento rok to znamená, že vzdialenosť Zeme od Slnka bude v tom okamihu 147 104 100 km. Pojem perihélium je zložený… pokračuj
Pri pomyslení na mesiac december nám ihneď napadnú dlhé tmavé noci, krátke dni, ostrá a prenikavá viditeľnosť nočnej oblohy, meteorické roje Geminidy a Ursidy a v neposlednom rade zimný slnovrat. Zimný slnovrat tento rok nastane 21. decembra o 16:59 h a znamená začiatok astronomickej zimy… pokračuj
Koniec jesene naznačujú nadchádzajúce dlhé noci. Pri pohľade na nočnú oblohu sa nám síce ešte vždy ponúkajú jesenné súhvezdia, no keď sa zadívame východným smerom, budeme mať pred sebou vychádzajúce súhvezdia zimy. Najnápadnejším reprezentantom týchto súhvezdí je známy mytologický lovec Orión s kyjakom v jednej… pokračuj
Koniec teplých dní a nocí nám naznačuje aj októbrová nočná obloha. Na severovýchode vychádza súhvezdie Býk, postupom noci vychádzajú aj Blíženci a Orión – ako jasný dôkaz blížiacej sa zimy. Na druhej strane, nad západným obzorom nám zasa postupne miznú z obzoru letné súhvezdia a… pokračuj
September ohlasuje koniec leta a začiatok jesene – 22. septembra o 21:21 h totiž nastane jesenná rovnodennosť. Rovnodennosť alebo ekvinokcium je okamih, kedy slnečné lúče dopadajú na mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Ako napovedá už názov, deň aj noc sú počas rovnodennosti rovnako dlhé.… pokračuj
Počas teplých augustových nocí môžeme vidieť Mliečnu cestu vinúcu sa oblohou od juhozápadu po juhovýchod cez súhvezdie Labute. Čím tmavšia obloha, tým viac hviezd a rôznych štruktúr v nej rozoznáme. Zaujímavosťou je, že všetky hviezdy, ktoré vidíme zo Zeme, sú súčasťou našej Galaxie. Jadro našej… pokračuj
Azda každý z nás sa v živote zadíval na oblohu a užasol: Aký krásny oblak! Obdivujeme najmä kumuly, ktoré podnecujú našu fantáziu, či napríklad lentikuláry s nezameniteľným klobúkovitým vzhľadom. Všetky oblaky, o ktorých sa bežne rozprávame a ktoré ovplyvňujú naše počasie, sa nachádzajú v troposfére… pokračuj
Naša Zem sa bude 6. júla na svojej obežnej dráhe nachádzať najďalej od Slnka, vo vzdialenosti 152 100 640 km. Z toho vyplýva, že dôvodom striedania ročných období nie je vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi, ktorá v prípade teplých júlových nocí na… pokračuj
Jún ohlasuje príchod leta. A to nielen vychádzajúcimi letnými súhvezdiami, ktorými sa môžeme kochať po zotmení, ale aj letným slnovratom. Letné súhvezdia vychádzajú nad obzorom každým dňom o niečo skôr. Vysoko na severovýchode vidíme súhvezdie Labuť s Mliečnou cestou a hviezdu Vegu v Lýre. Na… pokračuj
Na nočnej májovej oblohe dominuje hviezda Arktúr v súhvezdí Pastier. Neďaleko vidíme jasnú hviezdu Spica v Panne. Na východ od Pastiera nájdeme Herkula s výraznou hviezdokopou M 13, ktorú môžeme vidieť aj voľným okom. Krásne vynikne aj v malých triédroch. Nad severným obzorom v tomto… pokračuj
