Z analýz pozorovaní malej chladnej hviezdy Gliese 12 vyplynula prítomnosť planéty zemského typu. Parametrami najviac pripomína Venušu. Na začiatku mája 2024 bola potvrdená existencia 5 662 exoplanét (planét iných hviezd než Slnko) pri 4 169 hviezdach v našej Mliečnej ceste, z nich 896 má viac… pokračuj
Keď v roku 2020 sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter robila detailné fotografie našej materskej hviezdy, zachytila záblesky ultrafialového svetla. Úkazy, ktoré dostali názov táborákové ohne, pripomínajú slnečné vzplanutia a výrony hmoty, ale majú v porovnaní s nimi iba milióntinovú alebo miliardtinovú veľkosť. Záblesky študovali… pokračuj
Jupiterov mesiac Io je vulkanicky najaktívnejšie teleso v našej Slnečnej sústave. Niektoré z jeho sopiek vystreľujú magmu vyššie ako lietajú lietadlá na Zemi. A nie je to krátkodobá fáza. Io mohol byť podľa vedcov vulkanicky aktívny počas celej svojej existencie trvajúcej 4,57 miliardy rokov. Ak… pokračuj
Meno amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara (Subrahmanjana Čadrasékhara) sa spája s prelomovým výskumom hviezdneho vývoja. O jeho životnom príbehu a objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Z akého prostredia pochádzal S. Chandrasekhar? Narodil… pokračuj
Vedci odhalili, ako môže vo vesmíre vznikať kyselina glycerová. Táto zložitá organická látka hrá dôležitú úlohu v metabolizme, energetickej rovnováhe a fotosyntéze buniek a pomáha aj pri tvorbe iných molekúl dôležitých pre život. Kyselinu glycerovú sa už podarilo nájsť v meteoritoch a astronómovia sa domnievajú,… pokračuj
Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba objavili najstaršiu mŕtvu galaxiu, aká bola kedy pozorovaná, z obdobia len 700 miliónov rokov po veľkom tresku. Nález sa vymyká doterajším poznatkom o ranom vesmíre. Galaxia JADES-GS-z7-01-QU náhle a záhadne zastavila tvorbu hviezd, keď mal vesmír len 700 miliónov… pokračuj
Výskum Inštitútu astrofyziky na Kanárskych ostrovoch (IAC) priniesol poznatky o pôvode niektorých najjasnejších a najhorúcejších hviezd vo vesmíre, tzv. modrých nadobrov. Hoci sú tieto hviezdy bežne pozorované, ich vznik bol záhadou. Vedci našli dôkazy, že väčšina modrých nadobrov mohla vzniknúť splynutím dvoch hviezd viazaných v… pokračuj
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj
Keď sa pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti vždy rovnako. Áno, sem-tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no naše Slnko nebliká… pokračuj
Z údajov získaných sondou Cassini zo Saturnovho mesiaca Mimas vyplynula pod jeho povrchom pravdepodobná existencia oceánu kvapalnej vody. Ten mohol vzniknúť nanajvýš pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov. Astrobiológii sa občas nepriznáva štatút ozajstnej vedy. Príčinou je, že astrobiológovia dosiaľ nemajú jedinú potvrdenú vzorku mimozemského života,… pokračuj
