Extrémny pulzar

Vedci objavili pulzar vyžarujúci gama žiarenie s energiou 20 biliónov elektrónvoltov – najenergetickejší pulzar, aký bol kedy pozorovaný. Pulzary sú pozostatky explodovaných hviezd, ktoré vyžarujú svetelné lúče, pričom sa otáčajú až stokrát za sekundu. Keď pulzar rotuje, jeho magnetické pole vytrháva z povrchu nabité častice,… pokračuj

Blesky na Venuši

Občasné záblesky osvetľujú Venušin závoj mrakov. Vedci sa domnievali, že by to mohli byť blesky, nová štúdia však naznačuje, že väčšina zábleskov môže byť krátkym, jasným žiarením meteorov. Keby to boli blesky, mohli by predstavovať riziko pre budúce sondy, ktoré budú padať cez atmosféru Venuše… pokračuj

Agenti na orbite

S čoraz častejšími letmi do vesmíru vzniká potreba zaoberať sa odpadom, ktorý v tomto priestore človek zanecháva. O slovenskej iniciatíve Space scAvengers a jej prístupe k riešeniu narastajúceho problému vesmírneho odpadu, ale aj servisu na obežných dráhach Zeme, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti… pokračuj

Vesmírne majáky

Cieľom vedy je prehĺbiť aktuálne poznatky ľudstva, objaviť niečo nové alebo zdokonaliť niečo už známe. Vedci pracujú na svojich projektoch, pričom vopred očakávajú isté výsledky, z ktorých následne budú môcť vyvodiť závery. Niekedy však veľké vedecké objavy prichádzajú nečakane. Jedným z nich bol aj objav… pokračuj

Asteroid Bennu je ľahší

Americká vesmírna agentúra NASA prostredníctvom sondy OSIRIS-REx úspešne dopravila na Zem vzorku hornín a prachu z povrchu asteroidu Bennu. Asteroidy sú vesmírne objekty, ktoré nie sú ani skutočnými planétami, ani kométami. Ide o kovové, kamenné alebo ľadové telesá bez atmosféry s rozmermi od jedného metra… pokračuj

Vesmír nám nedlhuje odpovede

Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý… pokračuj

Indická sonda na Mesiaci

K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj

Modelovanie dažďa

Dážď je prírodný jav, s ktorým sa v našich zemepisných šírkach stretávame bežne. Vieme, že je nevyhnutný pre rast rastlín, život živočíchov a v konečnom dôsledku aj pre nás, ľudí. Výrazné odchýlky od priemerného počtu zrážok sa môžu negatívne odzrkadliť na kvalite života. V nasledujúcom… pokračuj

Sto rokov planetárií

Planetáriá sú zariadenia na premietanie oblohy na želanie, ktoré umožňujú simulovať vzhľad hviezdneho neba v ľubovoľnom čase a na ľubovoľnom mieste na Zemi. Sú potrebné na vzdelávacie účely, čo ocenia nielen astronómovia, ale napríklad aj námorní kadeti. Prvé moderné planetárium predstavila spoločnosť Carl Zeiss pred… pokračuj

Záhada guľatých elektrónov

Nové meranie potvrdilo, že elektróny majú presný guľatý tvar. Toto zistenie prehlbuje záhadu, ako sa vesmír stal plným hmoty na rozdiel od antihmoty. Asymetria v tvare elektrónu by totiž poukazovala na asymetriu v prírodných zákonoch, ktorá by mohla túto vlastnosť vesmíru vysvetliť. Fyzička Tanya Roussyová z Coloradskej univerzity… pokračuj