Pozoruhodná exoplanéta

Webbov kozmický ďalekohľad umožnil priamo zobraziť exoplanétu typu Jupitera pri jednej z najbližších hviezd, známej aj zo sci-fi. Predmetnou hviezdou je Epsilon A v súhvezdí Indián (Ind), ktorá sa nachádza približne 12 svetelných rokov od nás. Je to oranžový trpaslík podobný Slnku, len chladnejší a… pokračuj

Koľko vody je akurát

Planéta musí mať na začiatku veľa vody, aby sa stala podobnou Zemi. Nie však akékoľvek množstvo. Existuje niečo ako optimum, objasňuje planetárny vedec Keavin Moore z McGillovej univerzity v Montreale. Ak je vody menej, planéta vysychá. Ak je vody viac, planéta sa rozmočí. Astronómovia si… pokračuj

Medzi hviezdou a planétou

Českí astronómovia použili údaje z kozmického ďalekohľadu TESS určeného na hľadanie exoplanét a z pozemských ďalekohľadov v Arizone (USA) a Čile na opis zvláštnych charakteristík objektu BD-14 3065b prechádzajúceho popred jeho materskú hviezdu. S hmotnosťou 12,4 hmotnosti Jupitera a polomerom 1,9 polomeru Jupitera je BD-14… pokračuj

Medzihviezdne cestovanie

Ľudská civilizácia nikdy nezastaví vedecký pokrok a neutlmí svoju zvedavosť. Vydať sa však s ľudskou posádkou k iným hviezdam a planetárnym systémom bude naozaj náročné. Aj pri tisícnásobnom zrýchlení súčasných možností pohonu rakiet môže trvať stovky rokov prekonať enormné medzihviezdne vzdialenosti. K nám najbližšia hviezda… pokračuj

Vesmírna základňa v sopke

Pokiaľ ide o obývateľnosť, Zem je klenotom našej Slnečnej sústavy. Mierne teplotné výkyvy, magnetický radiačný štít a množstvo vody uľahčujú život – aspoň v porovnaní s Marsom. Život na planéte s atmosférou hustou iba 1 % v porovnaní s pozemskou a bez silného magnetického poľa… pokračuj

Mesiac pod drobnohľadom

Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj

Stopa roztrhanej hviezdy

Záblesky gama žiarenia patria medzi najzáhadnejšie javy vo vesmíre. Tieto silné záblesky sa tradične rozdeľujú podľa dĺžky ich trvania do dvoch kategórií: dlhé sú tie, ktoré trvajú viac než dve sekundy, zatiaľ čo tie krátke sú kratšie než tento čas. S ubiehajúcim časom a pribúdajúcimi… pokračuj

Svetlo čiernu dieru nevytvorí

Čierna diera vytvorená z elektromagnetickej energie – svetla – existuje v teoretickej fyzike už desaťročia ako koncept s názvom kugelblitz. Teoretický fyzik Eduardo Martín-Martínez a jeho kolegovia z Univerzity vo Waterloo v Kanade však v článku v časopise Physical Review Letters tvrdia, že výroba kugelblitzu… pokračuj

Vesmírne nukleárne ohrievače

Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241. Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je… pokračuj

Geologický život Venuše

Analýza radarových dát z už zaniknutej sondy NASA Magellan odhalila nedávny vulkanizmus na dvoch miestach našej susednej planéty. Venuša zostáva vo verejnom obraze v tieni Marsu. Na Mars čoskoro poletíme, vybudujeme tam kolónie a zachránime sa, keď už to na Zemi bude neúnosné, hlásajú mediálne… pokračuj