Detekcia elektromagnetického žiarenia je pomerne priamočiara. Využívajú sa na ňu optické ďalekohľady. Ich šošovka alebo zrkadlo svetlo zozbiera a za ďalekohľadom je nainštalovaný prístroj, ktorý toto svetlo analyzuje. Štúdium vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia je zložitejšie. Už je to viac ako 400 rokov, odkedy sa v… pokračuj
Rozhovory o vesmíre prebiehajú medzi astrofyzikom Norbertom Wernerom a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom, ktorých spája fascinácia vesmírom. Meno Norbert Werner je fanúšikom vesmíru určite dobre známe. Norbert, alebo Norbi, získal výskumný grant NASA, pôsobil na Stanfordovej univerzite a aktuálne je vedúcim výskumnej skupiny na Prírodovedeckej… pokračuj
Väčšina z nás si predstavuje, aké uvoľňujúce musí byť poletovanie astronauta v podmienkach neexistujúcej gravitácie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aký efekt môže mať redukovaná gravitácia na naše svaly? Gravitácia na Zemi je konštantná sila, na ktorej prítomnosť sa adaptovali všetky organizmy. Výskum… pokračuj
Astronómovia sa domnievajú, že sa im podarilo objaviť k nám najbližšiu čiernu dieru, vzdialenú len 1 500 svetelných rokov. Tento objav však ešte čaká na svoje potvrdenie. Ak majú astronómovia z americkej Ohio State University pravdu, neviditeľný sprievodca červenej obrej hviezdy v sústave V723 Monocerotis… pokračuj
Novoobjavená blízka exoplanéta z kategórie superzemí umožní vyladiť metodiku skúmania atmosfér týchto telies. Planéty iných žiariacich hviezd než Slnko, čiže mimoslnečné planéty, respektíve exoplanéty, sú realitou od polovice 90. rokov minulého storočia. V čase písania tohto článku príslušná štatistika zahŕňala (iba približne, pretože objavy neustále… pokračuj
Miniaturizácia v elektronike prináša aj miniaturizáciu techniky potrebnej na výskum vesmíru. Malé satelity, ktorých cena je porovnateľná s cenou luxusnejších automobilov, sa stávajú dostupnými pre krajiny a spoločnosti, ktoré by ešte donedávna nemali šancu v astronautike. Vzniká tak celý nový sektor. Prvý Sputnik, guľa s… pokračuj
Kozmické lety sú v súčasnosti úplnou samozrejmosťou. Pre vedu, výskum a vývoj sa dokonca stali nevyhnutnou potrebou. Do vesmíru letelo veľké množstvo umelých družíc, výskumných sond, vedeckých laboratórií, vesmírnych staníc a pilotovaných kozmických lodí s ľudskými posádkami. Na vesmírne misie bolo vyslaných niekoľko stoviek kozmonautov,… pokračuj
Objav kozmického žiarenia predstavuje krásny príbeh o tom, ako vám záľuba v štúdiu nových javov v kombinácii so športom do istej miery extrémnym môže priniesť až Nobelovu cenu za fyziku. Ľudí už od najstarších civilizácií pútali krásy a tajomstvá vesmíru. Pozorovali objekty na nočnej oblohe,… pokračuj
Jeden marťanský rok trvá 687 pozemských dní. Ak rover NASA Perseverance vydrží na povrchu Marsu pracovať aspoň tak dlho, jeho misia bude technicky úspešná. A keby po tento čas Percy, ako ho familiárne volajú jeho tvorcovia, pracoval rovnako usilovne, ako to dokázal v prvých týždňoch… pokračuj
Jedným z dominantných prvkov kvalitnej nočnej oblohy je aj prítomnosť zodiakálneho svetla a s ním spojených javov. Pri troche úsilia ho môžeme vskutku nádherne pozorovať aj z našich končín, najlepšie v obdobiach rovnodenností – teda na jar a na jeseň. Zodiakálne svetlo a Mliečna cesta… pokračuj
