Nevzdávajúca sa rotačka

Do vynálezu Félixa Wankela sa vkladali veľké nádeje. Mal to byť revolučný motor, ktorý poháňal dopravné prostriedky na súši, na mori i vo vzduchu. Milovali ho i preklínali. Urobili nad ním kríž, no on sa opäť vracia. Bolože to slávy, keď v roku 1963 v súčasnosti už neexistujúca… pokračuj

David Fröhlich

Prvý systematický geograf Uhorska  David Fröhlich patrí k tým niekoľko málo vedcom na Slovensku v 17. storočí, ktorí napriek nepokojným vojnovým časom a dusnej atmosfére, nepriaznivej a nepriateľskej k názorom, ideám a ideálom hlavných reprezentantov prvej vedeckej revolúcie reagovali aspoň na niektoré z nových vedeckých názorov… pokračuj

V krajine Magalhãesových obrov (2. časť)

Tento článok je voľným pokračovaním môjho príspevku z predchádzajúceho čísla, v ktorom som sa usiloval sprostredkovať časť svojich zážitkov z ciest po Patagónii. Nikdy neutíchajúce prudké vetry a pravidelné prílivy vôd Tichého oceánu zo západu a Atlantického z východu. Suchá, zaľadnenia, erózie, erupcie sopiek… Tieto živly sa spojili,… pokračuj

Naše pôvodné dreviny

Dreviny (stromy a kríky) sú jedinečné, neopakovateľné, morfologicky a anatomicky najdiferencovanejšie rastlinné organizmy. Sú dôležitou zložkou krajiny bez ohľadu na to, či rastú izolovane, alebo tvoria celé komplexy. Sila stromov  Každá epocha vývoja ľudskej spoločnosti má za následok znižovanie množstva drevín na povrchu Zeme. Na… pokračuj

Vysokohorskí bojovníci

Len málo druhov prvotného rastlinstva a živočíšstva sa dokázalo prispôsobiť neobyčajne drsným prírodným pomerom vysokohorského prostredia. Počas striedania geologických dôb tu rastlinné a živočíšne druhy vymierali a nahrádzali ich nové, až tu napokon našli svoj trvalý domov. V dávnych geologických dobách vzniklo niekoľko vysokohorských rastlinných druhov, ktoré nemožno… pokračuj

Jedovatý krásavec

Motýľ Pestroň vlkovcový má pestro sfarbené krídla a je ozdobou našej prírody. Potrava jeho húseníc spôsobuje, že patrí medzi jedovaté druhy. Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena) patrí bezpochyby k našim najkrajším a najpestrejším denným motýľom. Pokladáme ho za významný teplomilný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny. Na vrchnej strane jeho… pokračuj

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj

Objav v guľovej hviezdokope

Objav čiernej diery vnútri guľovej hviezdokopy astronómov prekvapil. Ide o prvý objav čiernej diery vďaka pozorovaniu jej priameho gravitačného pôsobenia na hviezdu. Astronómovia využívajúci prístroj MUSE (spektrograf na snímanie spektier viacerých objektov súčasne), ktorý pracuje v spojení s ďalekohľadom VLT (Very Large Telescope) na observatóriu… pokračuj

Máme dosť vody?

Klimatické zmeny akosi prirodzene vyvolávajú otázku, či zvyšovaním sa teplôt nehrozí zmenšovanie sa množstva vody. Je to celosvetová otázka, týka sa aj Slovenska. V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine. Najznámejšie sú 12-mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a… pokračuj

Unikátne biomateriály

Regeneračná medicína predstavuje nový prístup k liečbe poškodených tkanív a orgánov. Pri procesoch sebaobnovy sa v tomto prípade využívajú bunkové a tkanivové kultúry vrátane kmeňových buniek. Biomateriály vyvíjané v Košiciach predstavujú pre pacientov s ochorením kostí a chrupky novú nádej na vyliečenie. Začiatky regeneračnej medicíny siahajú… pokračuj