Čo nájdete v Quarku 9/2022

V hlavnej téme septembrového čísla časopisu Quark paleontológ Andrej Čerňanský z Laboratória evolučnej biológie na Prírodovedeckej fakulte UK približuje vplyv klimatických zmien na prírodu a celý ekosystém a ilustruje to na živote teplomilných gekónov, ktorých skameneliny boli objavené na území Belgicka. Lekcia z prehistórie Gekóny tvoria zvláštnu… pokračuj

Sklený bar vo výške

V polovici júna sprístupnili nad gruzínskym kaňonom Dašbaši originálnu lávku pre peších, ktorej súčasťou je nezvyčajná sklená stavba slúžiaca ako bar. Zatiaľ čo mostíky – zväčša drevené – cez korytá potokov a menšie prielomy sa stavali oddávna, dlhé visuté lávky prekonávajúce hlboké rokliny sa začali… pokračuj

Účinnejšie bioplynové stanice

Jedným zo základných problémov, ktoré musí svet riešiť, ak chce naďalej ekonomicky rásť, je zabezpečenie dostatočného množstva energie na chod hospodárstva jednotlivých krajín. Zvyšovanie produkcie energie je pritom sťažené tým, že prírastky výroby energie by sa mali dosahovať výhradne ekologicky prijateľnými spôsobmi prostredníctvom ekologických a,… pokračuj

Návrat vzducholodí

V súčasnosti neexistuje na svete pravidelná letecká linka, na ktorej by cestujúcich prepravovali vzducholode. To však môže byť čoskoro minulosťou. V období medzi dvomi svetovými vojnami sa zdalo, že sľubne sa rozvíjajúca éra diaľkovej dopravy vzducholoďami bude ďalej pokračovať. Dňa 6. mája 1937 bol však… pokračuj

Zirkóny odhaľujú teploty

Výskumníci použili zirkóny na zistenie teplôt vnútri zlomu počas zemetrasenia pred miliónmi rokov. Metóda ponúka pohľad na intenzitu dávnych zemetrasení a mohla by zlepšiť pochopenie toho, ako sa pri otrasoch uvoľňuje energia. Emma Armstrongová, termochronologička z Utah State University v Logane, a jej kolegovia študovali… pokračuj

Otužilé dinosaury

Podľa populárnej predstavy žili dinosaury v nekonečnom lete obklopené džungľou a močiarmi. Niektoré dinosaury však žili v pomerne chladných biotopoch s niekoľkomesačnou tmou a občasným snehom, čo im mohlo pomôcť prežiť jedno z najhorších vyhynutí na Zemi. Pred 201 miliónmi rokov masívne sopečné erupcie ochladili… pokračuj

Robot v ľudskej koži

Výskumníci z Tokijskej univerzity pokryli robotický prst živou ľudskou kožou. Cieľom je zostrojiť roboty, ktoré budú vyzerať ako skutoční ľudia, aby mohli lepšie spolupracovať s ľuďmi v oblasti lekárskej starostlivosti a služieb. Shoji Takeuchi a jeho kolegovia najprv ponorili robotický prst do zmesi kolagénu a… pokračuj

Rodisko čiernej smrti

V roku 1347 sa mor prvýkrát dostal do Európy na lodiach prepravujúcich tovar z územia Zlatej hordy v Čiernom mori. Nákaza sa rozšírila a zapríčinila skon až 60 % obyvateľstva v epidémii známej ako čierna smrť. Prvá vlna sa potom rozšírila do päťstoročnej, tzv. druhej… pokračuj

Problém rastlinného mäsa

Rastliny s vysokým obsahom bielkovín, ako napríklad sója, sú základom alternatívneho, tzv. rastlinného mäsa. Nie je však jasné, koľko živín z nich sa dostane do ľudských buniek. Podľa vedcov ich bielkoviny nie sú pre bunky také prístupné ako tie z mäsa. Aby sa v alternatívnej… pokračuj

Rednutie kostí vo vesmíre

Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť. L. Gabelová a… pokračuj