Najrýchlejší rýchlovlak

V Číne testujú rýchlovlaky s maximálnou rýchlosťou viac než 400 km/h, ktoré sa čoskoro dostanú do prevádzky a výrazne skrátia dobu cestovania. Kedysi sa s výrazom rýchlovlak spájalo len niekoľko krajín, Japonsko, Francúzsko, Nemecko, sčasti aj Španielsko a Taliansko. Neskôr pribudla Čína, ktorá sa v… pokračuj

Pilotná fúzna elektráreň

Využitie energie jadrovej syntézy by mohlo viesť k čistejšej a bezpečnejšej energii a výrazne prispieť k boju s klimatickou krízou. Výskum spoločnosti Type One Energy predstavuje fyzikálny základ pre praktickú pilotnú elektráreň na jadrovú syntézu. Prvý projekt fúznej elektrárne vzniká v spolupráci s energetickou spoločnosťou… pokračuj

Rituálne bábky Mayov

Hlinené bábky Mayov sa pred 2 400 rokmi zrejme používali na pripomenutie mýtických alebo skutočných udalostí. Archeológovia Jan Szymański a Gabriela Prejsová z Varšavskej univerzity ich objavili pri vrchole zničenej pyramídy v lokalite San Isidro asi 50 km západne od San Salvadoru vo vrstve datovanej… pokračuj

Živá Bratislava

Čo práve kvitne na lúkach, v lesoparku či vo vnútroblokoch? Aké živočíchy žijú v okolitej voľnej prírode? Všimli ste si neuveriteľnú rozmanitosť húb v našom hlavnom meste? Príroda sa nezačína až za hranicami Bratislavy. Svet rastlín, húb a živočíchov nás obklopuje nielen vo vzácnych chránených… pokračuj

Čo nájdete v Quarku 5/2025

V hlavnej téme májového vydania časopisu Quark sa doktor Ján Madarás z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., zaoberá otázkou vzostupu morskej hladiny vplyvom klimatickej zmeny. Kolísanie hladiny V súvislosti s klimatickou zmenou sa v internetovom priestore objavujú mapy zaplavenia pevniny stúpajúcou vodou.… pokračuj

Bolesti Vikingov

Švédska populácia z doby Vikingov trpela vážnymi ochoreniami ústnej dutiny a čeľustí, infekciami dutín a uší, osteoartritídou a ďalšími. Vedci z Göteborskej univerzity skúmali lebky Vikingov pomocou moderných techník. Výskum sa pôvodne sústredil na zuby, teraz však odontológovia počítačovou tomografiou preskúmali celé lebky. Zistili, že… pokračuj

Kto hýbe ušami

Našimi relatívne pevnými ľudskými ušami nedokážeme pohybovať tak výrazne ako mačky alebo psy. Ľudia však tiež majú príslušné svaly, ako dosvedčia tí, ktorí dokážu na požiadanie hýbať ušami. Vedci zistili, že tieto malé svaly sú aktívnejšie, než ktokoľvek tušil. Neurovedec Andreas Schröer a jeho kolegovia… pokračuj

Voda v mladom vesmíre

Prvá generácia hviezd vo vesmíre mohla vytvoriť vodu už 100 až 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Predtým boli známky vody pozorované asi 780 miliónov rokov po veľkom tresku. Výpočty však naznačujú, že táto základná podmienka života existovala oveľa skôr, ako si vedci mysleli. Všetky… pokračuj

Sépia smrdí

Atramentová škvrna pomáha skryť sépiu pred zrakom dravcov. Jej zápach však varuje aj žraloky, aby sa držali ďalej. Atrament sépie obyčajnej (Sepia officinalis) a jeho hlavná zložka melanín sa vyvinuli tak, aby ich využíval ostrý čuch žralokov. Tie po stretnutí s atramentom sépií okamžite odplávajú… pokračuj

Rekordných 22 minút

Vedcom z francúzskeho inštitútu CEA sa podaril veľký pokrok – udržali v tokamaku plazmu s vysokou energiou v stabilnom stave približne 22 minút. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v širokej miere vyrábajú elektrickú energiu rozpadom – štiepením – jadier ťažkých prvkov, napríklad uránu. Vedci však… pokračuj