Mumifikované výkaly alebo koprolity odhaľujú stravu a životný štýl. Mikrobiologička Jelissa Reynoso-Garcíová z Portorickej univerzity a jej kolegovia analyzovali rastlinnú DNA z koprolitov z archeologických lokalít predkolumbovských kultúr Huecoid a Saladoid, aby zistili, čo tieto národy jedli a pili. Ukázalo sa, že mali rozmanitý a… pokračuj
Odtajnené satelitné snímky z rokov 1960 až 1986 z obdobia studenej vojny odhalili 396 dosiaľ nezdokumentovaných pevností, ktoré pred 2 000 rokmi postavila Rímska ríša na svojej východnej hranici v oblasti Úrodného polmesiaca. Ten sa rozprestieral od súčasnej západnej Sýrie až po severozápadný Irak. Analýza… pokračuj
Pot udržuje niektoré zvieratá v horúčavách chladné. Slané sekréty však takto slúžia aj jednému púštnemu kríku. Tamariška bezlistá (Tamarix aphylla) využíva zmes solí na získavanie vody zo vzduchu. Tamariške bezlistej sa darí v suchých, na soľ bohatých pôdach nížin na Blízkom východe. Je to halofyt,… pokračuj
Nova vzniká, keď hustá hviezda známa ako biely trpaslík prijme plyn z inej obiehajúcej hviezdy a intenzívnou gravitáciou ho stlačí. Plyn sa zahreje a exploduje, ale obe hviezdy výbuch prežijú. V priebehu času sa tá istá hviezda môže stávať novou opakovane. Novy vybuchujú v našej… pokračuj
Približne pred 48 000 rokmi neandertálci zabili dreveným oštepom jaskynného leva. Objav z Nemecka predstavuje prvý priamy dôkaz o love jaskynných levov neandertálcami a zároveň najstarší dôkaz o tom, že nejaký hominid zabil veľkého predátora. Takéto správanie sa však u neandertálcov začalo pravdepodobne oveľa skôr,… pokračuj
Planéta Mars má podľa nového výskumu husté jadro z tekutého železa, ktoré obklopuje tenká vrstva roztavenej horniny. Toto vysvetlenie rieši hádanku, ktorá vznikla, keď merania naznačili, že planéta môže mať veľké, no ľahké jadro bohaté na prvky s malou hustotou. Mars je však zložený z… pokračuj
Vedci sa domnievali, že len ľudia a niektoré druhy veľrýb žijú roky aktívneho života po strate reprodukčnej schopnosti. Nová štúdia však ukazuje, že aj šimpanzie samice v Ugande vykazujú známky menopauzy – prežívajú dlho po skončení schopnosti reprodukcie. Antropológ Brian Wood a jeho tím z… pokračuj
Vedci zaznamenali prekvapivo veľa výrazov tváre mačiek vyjadrujúcich pocity a úmysly. Keďže všetky príbuzné mačky domácej (Felis catus) sú samotárske zvieratá, mačky domáce si bohatú škálu grimás zrejme vyvinuli v priebehu svojho 10 000 rokov trvajúceho spolužitia s ľuďmi. Evolučná psychologička Brittany Florkiewiczová a Lauren… pokračuj
Vedcom v Číne sa podarilo získať pavúčí hodváb od geneticky modifikovaných jedincov priadky morušovej. Tento hodváb tvoria vlákna šesťkrát pevnejšie ako kevlar používaný v nepriestrelných vestách. Hodváb z priadky morušovej je v súčasnosti jediným živočíšnym hodvábnym vláknom, ktoré sa komerčne využíva vo veľkom meradle, s… pokračuj
Keby pacient uhryznutý hadom prišiel za egyptským lekárom pred 2 500 rokmi, ten by možno siahol po papyrusovom zvitku s opisom 34 hadov a ich uhryznutí a s radami, ako ich liečiť. Táto príručka sa považuje za jeden z prvých lekárskych textov na svete. Vedci… pokračuj
