Slnko sa otočí raz za mesiac a Zem raz za deň, ale biely trpaslík vzdialený 2 000 svetelných rokov sa otočí každých 25 sekúnd. To z neho robí najrýchlejšie rotujúcu hviezdu, ak za hviezdy nepovažujeme exotické objekty ako neutrónové hviezdy a čierne diery, z ktorých… pokračuj
Pri pomyslení na mesiac december nám ihneď napadnú dlhé tmavé noci, krátke dni, ostrá a prenikavá viditeľnosť nočnej oblohy, meteorické roje Geminidy a Ursidy a v neposlednom rade zimný slnovrat. Zimný slnovrat tento rok nastane 21. decembra o 16:59 h a znamená začiatok astronomickej zimy… pokračuj
Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: Aha, aká jasná hviezda! je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu, ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samy osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem,… pokračuj
Astronómovia pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v Čile získali dosiaľ najostrejšie a najpodrobnejšie zábery asteroidu Kleopatra. Pozorovania umožnili určiť tvar a spresniť hmotnosť podivného telesa, ktoré svojím vzhľadom pripomína veľkú kosť. Nové poznatky vysvetľujú, ako tento asteroid a jeho dva mesiace vznikli. Kleopatra je… pokračuj
Koniec jesene naznačujú nadchádzajúce dlhé noci. Pri pohľade na nočnú oblohu sa nám síce ešte vždy ponúkajú jesenné súhvezdia, no keď sa zadívame východným smerom, budeme mať pred sebou vychádzajúce súhvezdia zimy. Najnápadnejším reprezentantom týchto súhvezdí je známy mytologický lovec Orión s kyjakom v jednej… pokračuj
Vo vesmíre sa odohráva množstvo prírodných procesov, ktoré majú za následok emisiu gama žiarenia dosahujúceho energiu 100 kiloelektrónvoltov a vyššiu. Zemská atmosféra nás jednak chráni pred týmto vysokoenergetickým žiarením, no na druhej strane nám bráni v jeho priamom detegovaní na povrchu Zeme. V našom predchádzajúcom… pokračuj
Má každý z nás pri sebe niečo, čo denne využíva a pritom nevie, že to môže slúžiť ako vedecký prístroj? Ukazuje sa, že áno. V astronómii, astrofyzike a predovšetkým v astročasticovej fyzike vedci často zápasia s problémom nedostatočne veľkých detekčných plôch, či už z logistických… pokračuj
Tím astronómov objavil v obývateľnej zóne hviezdy L 98-59 niekoľko pozoruhodných exoplanét. Jedna z nich je zrejme pokrytá oceánom, iná má polovičnú hmotnosť ako Venuša a je tak najľahším telesom, aké bolo dosiaľ zaznamenané metódou meraní radiálnych rýchlostí. Vedci na svoje pozorovania použili ďalekohľad VLT… pokračuj
Nové kamienky do mozaiky vzniku a evolúcie života na našej planéte azda uľahčia jeho objav inde vo vesmíre. Predmetom astrobiológie ako vedného odboru je hľadanie a výskum mimozemského života vo vesmíre. Je naďalej vo fáze hľadania: či sa to komu (najmä nadšencom hard sci-fi, akým… pokračuj
Hviezdy môžu požierať svoje deti. Podľa novej štúdie až tretina z nich zhltla jednu alebo viac svojich vlastných planét. Kamenné planéty sú bohaté na ťažké prvky, ako sú železo, kremík a titán, zatiaľ čo hviezdy obsahujú najmä ľahší materiál, ako sú vodík, hélium, kyslík a… pokračuj
