Satelitný smog prekáža výskumu

Astronómovia sa obávajú vplyvu satelitných megazoskupení na vedecký výskum. Pochopiť vplyv zoskupení družíc na astronomické pozorovania má pomôcť štúdia, ktorú dali vypracovať. Štúdia je primárne zameraná na ďalekohľady Európskeho južného observatória (ESO) pozorujúce vo viditeľnej a infračervenej oblasti, všíma si však aj ďalšie observatóriá, pričom… pokračuj

Pozemšťan v kozme

S nárastom dlhodobých pobytov vo vesmíre zákonite pribúdajú aj výskumy zamerané na pôsobenie dlho trvajúceho pobytu na ľudské telo a psychiku kozmonauta. Organizmus človeka je úplne prispôsobený domovskému prostrediu na Zemi, ktoré je chránené pred devastujúcimi účinkami z vesmíru. S narastajúcou vzdialenosťou od našej planéty sa tieto podmienky… pokračuj

Vesmírni hekeri

Vesmírne preteky už dávno nie sú iba záležitosťou štátov, o komerčnú nadvládu vo vesmíre súťažia aj súkromné firmy. Nevojenský charakter ich misií však nezaručuje, že nemôžu byť zneužité hoci aj v budúcich kybervojnách. Pravdepodobnosť kybernetického zneužitia komerčných vesmírnych satelitov významne zvyšuje skutočnosť, že v súčasnosti… pokračuj

Astronomické kalendárium (apríl)

Počas aprílových nocí môžeme vidieť Veľkú medvedicu priamo nad nami. Vďaka nej nájdeme nielen hviezdu Polárku v súhvezdí Malej medvedice, ale jej chvost nás dovedie k najjasnejšej hviezde jarnej oblohy – Arktúr. Na západe zapadajú za obzor zimné súhvezdia Orión a Veľký pes. Vysoko nad… pokračuj

Spitzerov teleskop zaspal

V predposledný januárový deň sa vyslaním rádiového signálu o 14.30 h prepol Spitzerov vesmírny teleskop do tzv. hibernačného módu – do hlbokého spánku. Rádiový signál, ktorým sa vypli všetky zariadenia na palube Spitzerovho vesmírneho teleskopu (Spitzer Space Telescope), vyslalo riadiace centrum misie Spitzer v kalifornskej Pasadene.… pokračuj

Mars stráca vodu

Medzinárodný výskumný tím vedený planetárnym vedcom z univerzity v Paríži-Saclay Franckom Montmessinom po analýzach údajov zo sondy Trace Gas Orbiter odhalil, že voda z Marsu mizne rýchlejšie, než sa predpokladalo. Keď Slnko ohrieva ľadové polárne čiapočky Marsu, do atmosféry sa uvoľňujú molekuly vody vo forme… pokračuj

Slnko takmer na dlani

Nedávno dokončený Slnečný ďalekohľad Daniela K. Inouyea na havajskom ostrove Maui už poskytol astronómom podrobné snímky turbulentného povrchu Slnka. To je od nás vzdialené 149 600 000 kilometrov. Prístroj disponuje najväčším solárnym zrkadlom s priemerom 4,24 metra, takže poskytuje doposiaľ nevídané detaily Slnka v oblastiach… pokračuj

Múzeum v kráľovskej hvezdárni

Hoci má Španielsko za sebou unikátnu kultúrno-vedeckú históriu, okrem astronomických fajnšmekrov si málokto spomenie na meno nejakého významného španielskeho hvezdára. To však neznamená, že by Španieli nemali radi astronómiu – práve naopak. Staručká Kráľovská hvezdáreň v Madride (Real observatorio de Madrid), ktorá sa nachádza v širšom centre… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj