Elektrický krik buniek

Dosiaľ sa predpokladalo, že iba nervové bunky komunikujú elektrickými impulzmi. Vedci z Massachusettskej univerzity v Amherste však zistili, že to robia aj kožné bunky: signály kožných buniek sa v porovnaní s nervovými impulzmi pohybujú pomaly, ale možno ich zachytiť až na vzdialenosť 500 mikrometrov, čo… pokračuj

Mamutia myš

Mamuty poznáme len z múzeí, ale ak bude úsilie spoločnosti Colossal Laboratories & Biosciences úspešné, mamut by mohol prvýkrát od vzniku Novej ríše v Egypte vstúpiť na Zem. Výskumníci vytvorili myš s dlhou vlnitou srsťou a extra tukovými vankúšikmi. Nakoniec chcú geneticky upraviť slony ázijské,… pokračuj

Trblietavé mačky

Mačky sa na rozdiel od psov väčšmi podobajú svojim divým predkom. Aj tak však niektoré z nich skrývajú fascinujúce genetické tajomstvá. Bengálske mačky, ktoré vytvoril kalifornský chovateľ v roku 1963, sú krížencom mačky domácej (Felis catus) a divej mačky bengálskej (Prionailurus bengalensis). Majú jednu zvláštnosť… pokračuj

Živá Bratislava

Čo práve kvitne na lúkach, v lesoparku či vo vnútroblokoch? Aké živočíchy žijú v okolitej voľnej prírode? Všimli ste si neuveriteľnú rozmanitosť húb v našom hlavnom meste? Príroda sa nezačína až za hranicami Bratislavy. Svet rastlín, húb a živočíchov nás obklopuje nielen vo vzácnych chránených… pokračuj

Bolesti Vikingov

Švédska populácia z doby Vikingov trpela vážnymi ochoreniami ústnej dutiny a čeľustí, infekciami dutín a uší, osteoartritídou a ďalšími. Vedci z Göteborskej univerzity skúmali lebky Vikingov pomocou moderných techník. Výskum sa pôvodne sústredil na zuby, teraz však odontológovia počítačovou tomografiou preskúmali celé lebky. Zistili, že… pokračuj

Záhada životného cyklu úhorov

Veľké otázky, ktoré trápili starých mysliteľov: Aké je usporiadanie sveta? Aká je vôľa bohov? Odkiaľ pochádzajú úhory? Napriek tomu, že úhory boli bežné ryby, nikto nikdy nevidel ich mláďatá. Úhory boli preto silným argumentom na strane zástancov teórie spontánnej generácie, vzniku plne vyvinutých živých organizmov… pokračuj

Kto hýbe ušami

Našimi relatívne pevnými ľudskými ušami nedokážeme pohybovať tak výrazne ako mačky alebo psy. Ľudia však tiež majú príslušné svaly, ako dosvedčia tí, ktorí dokážu na požiadanie hýbať ušami. Vedci zistili, že tieto malé svaly sú aktívnejšie, než ktokoľvek tušil. Neurovedec Andreas Schröer a jeho kolegovia… pokračuj

Zbytočná panika

Prepadávate panike pri pohľade na pavúka či väčšieho chrobáka? Možno za tým stoja zbytočne expresívne napísané a niekedy aj neoverené informácie, ktoré ste získali z niektorých médií. Ako je to teda v skutočnosti? Jar je už v plnom rozpuku, s jej príchodom prišlo oteplenie. S… pokračuj

Otriasa sa strom?

Veľkú časť histórie sa intelektuálne ťažiská hýbali len pomaly. Boli v nich učenci, knižnice, laboratóriá a organizovali sa rozpravy. Koľko storočí boli centrom intelektuálneho diania napríklad také Atény? Svet sa zmenil, všetko sa mení rýchlejšie a vedeckú oblasť to neobišlo. Na prelome storočí napríklad matematike… pokračuj

Sépia smrdí

Atramentová škvrna pomáha skryť sépiu pred zrakom dravcov. Jej zápach však varuje aj žraloky, aby sa držali ďalej. Atrament sépie obyčajnej (Sepia officinalis) a jeho hlavná zložka melanín sa vyvinuli tak, aby ich využíval ostrý čuch žralokov. Tie po stretnutí s atramentom sépií okamžite odplávajú… pokračuj