Svedectvo letokruhov

Anomálie izotopov v ročných prírastkoch dreva veľmi starých stromov podporujú súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd v podobe supernov. V najdlhšom časovom meradle určuje klímu planéty – a tým jej obývateľnosť z hľadiska nám známeho života – predovšetkým kombinácia dvoch faktorov: jej polohy… pokračuj

Rastlinní votrelci

Rok objavenia Ameriky je medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám prišli nielen mnohé hospodárske plodiny, ale aj druhy, ktoré sa podľa viacerých odborníkov považujú za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu. Píše sa rok 1492. Je noc, 71. deň plavby výpravy Krištofa Kolumba, ktorá sa… pokračuj

Problém so samohláskami

Schopnosť psov porozumieť ľudskému jazyku je limitovaná z viacerých hľadísk. Vedci maďarskej Univerzity Loránda Eötvösa, ktorá sa považuje za vedeckú kynologickú veľmoc, sa v najnovšom výskume zamerali na schopnosť psov rozlišovať rôzne zvuky. Vedci využili neinvazívne merania EEG. Po zapnutí elektród umiestnených na hlave psov… pokračuj

Zimné skrýše zvierat

Zima so sebou prináša iný pohľad na svet. Po zamračenej a smutne pôsobiacej jeseni sa príroda prikrytá snehom zdá čistá a uprataná. Zvieratá, ktoré sa dovtedy preháňali v lesoch, na lúkach či na stromoch, sa zväčša ukrývajú vo svojich zimných brlohoch. Hranostaj čiernochvostý Hranostaj čiernochvostý… pokračuj

Morský drak z kriedy

Ichtyosaury boli veľmi zaujímavé prehistorické vodné tvory. Vyzerali ako delfíny, ale v skutočnosti to boli plazy. Vedci teraz klasifikovali predtým neznámy druh, ktorý dostal na počesť svojho objaviteľa meno Thalassodraco etchesi. Britský zberateľ fosílií Steve Etches objavil pozostatky tohto morského draka v roku 2009 pri… pokračuj

Komunikácia krviniek

Prvú obrannú líniu proti patogénom tvoria špeciálne biele krvinky – neutrofilné granulocyty. Ich dostatočný počet má vplyv na priebeh chorôb a prežitie organizmu. Medzinárodný vedecký tím pod vedením Meritxell Alberich-Jordyovej z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR teraz objavil doteraz neznámu úlohu medzibunkovej komunikácie na produkciu… pokračuj

Slovenská antilopa

Srnčia zver patrí k z najrozšírenejším druhom raticovej zveri na Slovensku. Okrem vysokohorských polôh sa s ňou môžeme stretnúť na celom našom území. Najhojnejšie zastúpenie má v nížinných oblastiach s rozsiahlymi poľami a lúkami. Vie sa však veľmi dobre prispôsobiť aj životu v bezprostrednej blízkosti… pokračuj

Šokujúca včelia finta

Obrovské sršne, ktoré sa predvlani objavili v Severnej Amerike z Ázie, môžu devastovať kolónie včiel medonosných. Sršne mandarínske (Vespa mandarinia) sa vznášajú nad včelím úľom a trením oň zanechávajú na ňom pachovú stopu. Roj sršňov potom napadne úľ a keď sršne preniknú dovnútra, včely uletia,… pokračuj

Navždy mladý

Starnutie možno charakterizovať postupnou stratou fyziologickej integrity, ktorá vedie k zhoršeniu funkcií a náchylnosti na choroby a smrť. Na bunkovej úrovni existujú dva kľúčové znaky procesu starnutia: skrátenie dĺžky telomér a bunkové starnutie. Teloméry sú tandemové nukleotidové opakovania umiestnené na konci chromozómov, ktoré udržiavajú genomickú… pokračuj

Iný kraj, iná výška

Globálna analýza vedcov z Imperial College London hodnotila výšku a hmotnosť detí a dospievajúcich v školskom veku po celom svete. Štúdia, ktorá využívala údaje 65 miliónov detí vo veku od 5 do 19 rokov v 193 krajinách, odhalila, že výška a hmotnosť detí v školskom… pokračuj