Prečítali hrach

Medzinárodné konzorcium vedcov sekvenovalo genóm hrachu obyčajného (Pisum sativum), po fazuli obyčajnej (Phaseolus vulgaris) druhej najvýznamnejšej strukoviny na svete. Čítanie dedičnej informácie hrachu trvalo šesť rokov a spolupracovalo na ňom takmer 20 laboratórií z celého sveta združených do Konzorcia pre genóm hrachu. Projekt koordinoval francúzsky… pokračuj

Vo svete vírusov

Vďaka masívnemu sekvenovaniu DNA sa podarilo objaviť niekoľko stoviek tisíc nových druhov vírusov baktérií – bakteriofágov. O dosiaľ neznámych vírusoch sme sa rozprávali s mikrobiologičkou Máriou Džunkovou. Čo vlastne vieme o bakteriofágoch? Takmer nič. Veľmi dôležité je dozvedieť sa o nich najmä to, ktorá baktéria… pokračuj

Papuľa plná prekvapení

Jedným z rozdielov medzi krokodílom a aligátorom je, že aligátor má mohutnejšie a viditeľnejšie zuby. A práve tie boli cieľom výskumu Amy Brianne Schmiegelowej a jej kolegov z Missourskej univerzity v Kansas City. Sklovina je najťažšie tkanivo v tele stavovcov. Mladá vedkyňa sa so svojím… pokračuj

Vzostup a pád dynastie

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V deviatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do kriedy, vrcholného obdobia mezozoickej éry. Počas nej si plazy vo všetkých habitatoch upevnili vládu, rozvíjali sa kvitnúce rastliny a nastala veľká… pokračuj

Nedocenené pochúťky

Naše lesy sú plné chutných druhov húb, ale mnoho hubárov o nich nevie. Pritom ide o druhy, ktoré sa svojimi chuťovými vlastnosťami vyrovnajú aj našim najpopulárnejším hubám. V našej prírode nájdeme nespočetné množstvo najrôznejších druhov húb. Pre väčšinu hubárov sú zaujímavé najmä z konzumného hľadiska,… pokračuj

Vajíčka prastarého švába

Šváby zrejme patria medzi najstaršie skupiny hmyzu. Sú nesmierne odolné, rozšírené po celom svete a obývajú najrôznejšie prostredia s ľuďmi aj bez nich. Dictyoptera, kmeňová skupina zahŕňajúca šváby, termity a modlivky, sa objavila už v neskorom karbóne pred asi 320 miliónmi rokov. Prvé dôkazy o… pokračuj

Modrá (nie) je dobrá

Ak sa zamyslíme nad farbami v prírode, modrá sa v nej tak často neobjavuje – modrých zvierat a kvetov je veľmi málo, modré oči sú u ľudí zriedkavé. Prečo je to tak? Svet je farebný a pestrý. Cez farby vnímame všetko okolo nás i samých… pokračuj

Lacnejšie hnojivá

Ako kľúčová súčasť hnojív je amoniak jednou z najdôležitejších chemikálií na svete. Viac ako storočie sa amoniak priemyselne syntetizuje pomocou Haberovho-Boschovho (H-B) procesu. Táto forma priamej katalyzovanej syntézy si však vyžaduje vysoké teploty a tlaky, čo je náročné predovšetkým na spotrebu. Vedci z Tokijskej univerzity… pokračuj

Jablká plné baktérií

Podľa výskumu rakúskych vedcov z Technickej univerzity v Štajerskom Hradci (Graz) typické jablko obsahuje viac ako 100 miliónov baktérií. Najviac baktérií pritom podľa výskumníkov nie je prekvapujúco na šupke, ale v dužine a jadierkach. Vedci však zároveň upokojujú, pretože mikroorganizmy sú dôležité pre našu zdravú… pokračuj

Obor papagáj

Medzinárodný tím paleontológov pod vedením profesora Trevora Worthyho z Flindersovej univerzity (Austrália) objavil na Novom Zélande kosti nového druhu obrovského papagája. Vedci zistili, že ide o vyhynutého papagája mimoriadnych rozmerov – žil pred viac ako 19 miliónmi rokov, meral približne jeden meter a vážil asi… pokračuj