Výskyt očných škvŕn, teda pigmentových škvŕn imitujúcich skutočné oči, je v živočíšnej ríši pomerne častý. Aké sú však príčiny ich vzniku počas fylogenézy? O vysvetlenie sa snažia dve základné hypotézy – a obe prinášajú zaujímavé zdôvodnenia. Pri bezstavovcoch sa s očnými škvrnami stretávame najčastejšie pri hmyze, ale… pokračuj
Pred 115 miliónmi rokov vody pri dnešnej Austrálii brázdila flotila obrovských predátorov. Dlhokrké plesiosaury, zubaté pliosaury s masívnymi hlavami, delfínovité ichtyosaury a ako naznačujú fosílne nálezy, aj osemmetrové žraloky. Veľké lamnotvaré žraloky – príbuzné žraloka bieleho – vznikli o 15 miliónov rokov skôr, ako sa… pokračuj
Semeno palmy lodoicey seychelskej (Lodoicea maldivica, syn. L. sechellarum), známej aj ako coco de mer – morský kokos, môžete vidieť na 3. poschodí expozície Biodiverzita Zeme v Prírodovednom múzeu SNM na Vajanského nábreží v Bratislave. Vďaka svojmu bizarnému tvaru semena aj samčieho kvetenstva bola táto… pokračuj
Pamätáte si seriál Bol raz jeden život? Postavičkami boli bunky, tkanivá a orgány a pomocou príbehov nás hravo učili, ako funguje ľudské telo. Lenke Belicovej svet buniek očaril natoľko, že sa jeho skúmaniu venuje profesionálne ako bunková biologička. Bunky pečene po desiatich rokoch vystriedala za… pokračuj
Mačka domáca (Felis catus) sa do Číny dostala v 8. storočí pravdepodobne po Hodvábnej ceste, no Číňania dovtedy neboli bez mačiek. Podľa vedcov myši v starovekej Číne lovila mačka bengálska (Prionailurus bengalensis). Paleontologička He Yuová z Pekinskej univerzity v Číne a jej tím skúmali mitochondriálnu… pokračuj
Erupcia sopky mohla spustiť reťaz udalostí, ktorá viedla k postupu čiernej smrti Európou. Analýzy letokruhov, ľadovcových jadier a dobových záznamov naznačujú, že približne v roku 1345 došlo niekde v trópoch k silnej sopečnej erupcii, ktorá oblakmi popola zatemnila oblohu nad Európou. Popol zmenil klímu v… pokračuj
Nový výskum naznačuje, že drobní Homo floresiensis, prezývaní hobiti, zmizli zo svojho indonézskeho ostrovného domova Floresu v dôsledku sucha. To zasiahlo aj stegodony, živočíchy podobné malým slonom, ktoré lovili ako potravu. Hoci k vyhynutiu hobitov mohlo prispieť viacero faktorov, klíma takmer určite zohrala veľkú úlohu,… pokračuj
Otázka stará takmer ako ľudstvo samo: z čoho sa skladá okolitý svet? Z čoho sme my sami a všetko okolo nás? V súčasnosti by väčšina fyzikov odpovedala, že svet tvoria základné častice, ktoré opisuje tzv. štandardný model fyziky častíc. To, čo si už desaťročia myslíme,… pokračuj
Záhadné ultrafialové svetlo naprieč Mliečnou cestou by mohlo vznikať pri ničení temnej hmoty, látky, ktorá tvorí približne štvrtinu hmoty a energie vo vesmíre. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley môže pochádzať z typu temnej hmoty nazývaného axiónové kvarkové hrudy. Tento druh temnej hmoty by… pokračuj
Viete, čo sú mrazové zruby, ktorými geomorfologickými procesmi vznikajú a kde by sme ich na Slovensku mohli vidieť? Ozdobou vrcholovej časti Kráľovej hole sú morfologicky výrazné skalné stupne z metamorfovaných hornín, najmä pararúl s výraznou bridličnatosťou. Sú to mrazové zruby s kolmými až previsnutými stenami.… pokračuj
