Primáty v Arktíde

Arktída je pre primáty nehostinným miestom. Fosílie však naznačujú, že to tak nebolo vždy. Skamenené zuby a čeľustné kosti patrili primátom, ktoré žili v Arktíde pred približne 52 miliónmi rokov. Arktída bola vtedy teplejšia, živočíchy sa však museli naďalej prispôsobovať extrémnym podmienkam, ako sú dlhé… pokračuj

Prvé jarné huby

V marci a apríli sa začína nová sezóna rastu húb a v prírode sa objavujú prvé jarné druhy. Netrpezliví hubári oprášia hubárske košíky a vyrážajú na svoje osvedčené miesta. Poďme s nimi a spoznajme niektoré jarné huby. Medzi naše prvé jarné druhy húb patria smrčky… pokračuj

Ochutené plasty

Aby sa znížilo množstvo plastového odpadu, vedci vyvíjajú biologicky rozložiteľné plasty, ktoré sa nakoniec rozpadnú. Často však platí, že čím ľahšie sa tieto materiály rozkladajú, tým sú krehkejšie a jednoduchšie sa trhajú. Jedným z riešení by mohlo byť posypanie prísadami, podobne ako sa pridávajú soľ… pokračuj

Indikátory života

Plyny, ktoré organizmy produkujú pri čistení svojho prostredia, by mohli byť dôkazom života na planétach obiehajúcich okolo iných hviezd. Na Zemi život produkuje chemické látky, ktoré menia atmosféru: rastliny napríklad vylučujú kyslík a množstvo živočíchov aj rastlín uvoľňuje metán. Život inde v galaxii by mohol… pokračuj

Harvardské počítačky

Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj

Čitateľská gramotnosť

Hosťom marcovej Vedy v CENTRE bude Oľga Zápotočná z Ústavu sociálnej komunikácie SAV a z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá porozpráva o príčinách slabej čitateľskej gramotnosti a spôsoboch, ako ju u mladých ľudí nanovo vybudovať. Vďaka medzinárodným meraniam, do ktorých sa Slovensko pravidelne… pokračuj

Amorfný ľad

Vedci z Cambridgeskej univerzity a University College London objavili novú formu ľadu, ktorá sa viac ako ktorákoľvek iná podobá tekutej vode a môže byť kľúčom k jej pochopeniu. Nová forma ľadu je amorfná. Na rozdiel od bežného kryštalického ľadu, kde sa molekuly usporiadajú do pravidelného… pokračuj

Superzeme s oceánmi

Vedci objavili dva vodné svety – exoplanéty, ktorých veľkú časť tvorí voda. Planéty obiehajú okolo červenej trpasličej hviezdy v súhvezdí Lýra, vzdialenej asi 218 svetelných rokov od Zeme, a nepodobajú sa na žiadnu z planét našej Slnečnej sústavy. Caroline Piauletová a jej kolegovia z Montrealskej… pokračuj

Ochladzovanie bublinami

Živočíchy sa pokrývajú rôznymi nevábnymi tekutinami, aby sa ochladili. Ľudia sa potia, klokany pľujú a niektoré vtáky na seba močia, aby prežili horúce dni. Ježury sa ochladzujú vyfukovaním bublín z nosných hlienov. Bublinky praskajú a udržiavajú nosy ostnatých hmyzožravcov vlhké. Pri odparovaní vlhkosť odvádza teplo… pokračuj

Na hárku papiera

Papier má mnohoraké využitie. Môže spĺňať úžitkovú, ale aj estetickú funkciu. A výborne sa hodí aj pri experimentálnom budovaní vedomostí. Mohol by hárok kancelárskeho papiera udržať človeka? Videonávod tohto experimentu, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na stránke video.matfyzjein.sk/experimenty. Pomôcky Kancelárske papiere (výborne poslúžia aj použité,… pokračuj