Pokles biodiverzity

Biodiverzita je v súčasnosti často používaný termín, ale znie nám dosť cudzo. Neznamená však nič zložité. Jednoducho ide o rozmanitosť (diverzitu) živých organizmov (bio) alebo rôznorodosť života na Zemi. Keď si však uvedomíme, aká je tá rozmanitosť života nesmierna, pochopíme, že biodiverzita je veľmi široký pojem.

Biodiverzita nezahŕňa len tzv. druhovú diverzitu, teda rozmanitosť jednotlivých druhov organizmov, ale aj rozmanitosť genetickú či priestorovú.
Genetická diverzita podmieňuje odlišnosť individuálnych jedincov toho istého druhu, napríklad každý človek je iný. Priestorovou diverzitou vyjadrujeme rozdielnosť života v priestore. Ak sú na veľkých plochách rovnaké podmienky prostredia, napríklad na rozsiahlych púšťach alebo v boreálnych ihličnatých lesoch Sibíri, priestorová biodiverzita je nízka (na veľkom území žijú tie isté organizmy). Ak sa však podmienky prostredia rýchlo menia na malom území, napríklad v nejakom horstve od hlbokých údolí až po vrcholy hôr, priestorová diverzita je tu veľmi vysoká (na malom území sa striedajú rôzne organizmy, pričom každý je viazaný na tie podmienky, ktoré mu vyhovujú).

Slovensko a rozmanitosť vegetácie

Rozmanitosť života závisí najmä od dostatku zdrojov potrebných pre život, ktorými sú voda, teplota a živiny. Biodiverzita je preto najvyššia v tropických oblastiach, kde je celý rok vyrovnaná klíma. Nestriedajú sa tu ročné obdobia a pravidelne prší, takže tu nie sú organizmy obmedzované chladom ani suchom. Ako príklad možno uviesť oblasť juhovýchodnej Ázie, kde rastie približne 100 000 druhov rastlín, čo predstavuje 40 % svetovej flóry. V miestnych lesoch bolo zaznamenaných až 400 druhov drevín na hektár, teda na ploche veľkej ako dve futbalové ihriská. Toľko druhov na takej ploche znamená, že každý jednotlivý strom či ker bol iný druh. V porovnaní so Slovenskom, kde na území celej krajiny máme len asi 200 až 240 druhov drevín, ide o mimoriadnu druhovú bohatosť. Slovensko sa však nachádza v oblasti miernej klímy, ktorá je druhovo podstatne chudobnejšia.
V porovnaní s inými územiami tejto klimatickej zóny má však Slovensko veľkú biodiverzitu. Je to podmienené hlavne rôznorodými podmienkami prostredia, od teplých a suchých nížin až po chladné a vlhké štíty vysokých hôr. Okrem výrazných klimatických rozdielov podporuje vysokú rozmanitosť životných podmienok aj geologické podložie, ktoré je na Slovensku veľmi pestré a spolu s klímou formuje charakter pôd. A vlastnosti pôd sú kľúčové pre rastliny, ale aj pôdne organizmy. Veľký význam zohráva tiež rôznorodá topografia, teda terén. Na našom území máme rozľahlé roviny aj strmé svahy, hlboké rokliny, bralnaté útvary a podobne. Tieto prírodné podmienky sa vzájomne kombinujú a vytvárajú tak bohatú pestrosť životného prostredia organizmov.

Druhovo veľmi bohaté Kopanecké lúky v Slovenskom raji sa radia medzi svetových rekordérov v počte rastlín na malých plochách. Táto výnimočná pestrosť je podmienená hlavne vápencovým podložím a pravidelným kosením po dlhé desaťročia, foto Tomáš Dražil.

Svetoví rekordéri

Do toho všetkého zásadným spôsobom vstupuje človek, ktorý po tisícročia využíva krajinu rôznymi spôsobmi. Neraz ľudská činnosť spôsobí degradáciu istých typov ekosystémov, ale na druhej strane vytvorí podmienky pre iné organizmy. V oblasti mierneho klimatického pásma, teda aj na Slovensku, by bol bez ľudského vplyvu takmer všade len les. Človek však rozsiahle časti odlesnil a premenil na ornú pôdu, lúky, pasienky, kroviny, kde prirodzene žijú aj odlišné organizmy.
Pritom práve extenzívne (opak intenzívneho) využívané lúky a pasienky patria medzi druhovo veľmi pestré, pretože sa po stáročia obhospodarovali menej intenzívnymi a rôznorodejšími postupmi ako v súčasnosti a bez používania agrochemikálií. Ide hlavne o kosenie kosou, pričom skosenie lúk trvalo dostatočne dlho na to, aby sa tu plne vyvinul hmyz alebo aj dozreli semená rastlín, ďalej občasné prepásanie, hnojenie len maštaľným hnojom obsahujúcim množstvo semien rastlín a podobne. Na Slovensku a na Morave dokonca máme svetových rekordérov v počte druhov na istú plochu. Absolútnymi víťazmi sú spomínané tropické dažďové lesy, ale na malých výmerách držia svetové prvenstvo lúky Bielych Karpát, kde bolo zaznamenaných 109 druhov na ploche 16 m2 alebo Kopanecké lúky v Slovenskom raji s 52 druhmi na 0,25 m2 a 63 na 0,5 m2.

Význam rôznorodosti

Vo všeobecnosti platí, že čím je ekosystém druhovo bohatší, tým je aj odolnejší proti rušivým faktorom. Spomedzi prítomných druhov sa totiž nájdu aj také, ktoré nejaký rušivý činiteľ neohrozí, alebo im dokonca vyhovuje. A čím je v ekosystéme viac druhov, tým väčšia je šanca, že sú v ňom také druhy prítomné. Tak sa stáva celý ekosystém pružnejší a hoci sa na istý čas môže vychýliť nejakým smerom, nerozpadne sa a vráti sa do pôvodného stavu.
Druhovo pestrejšie ekosystémy zároveň plnia väčšie množstvo tzv. ekosystémových služieb, teda úžitkov pre človeka, ale aj iné organizmy. Napríklad drevinovo pestré lesy zabezpečujú vyššiu produkciu drevnej hmoty, vytvárajú rozmanitejšie podmienky na život lesných druhov, alebo sú príjemnejším miestom na rekreáciu. Zároveň sú aj odolnejšie, takže plnenie týchto služieb je menej ohrozené a môže prebiehať bez prerušenia. Ak napríklad lykožrút spôsobí rozpad smrekového lesa, dôjde k prerušeniu plnenia mnohých služieb na dlhé obdobie.
Takmer úplne prehliadanou je kultúrno-spoločenská hodnota biodiverzity. Ako už bolo spomenuté, človek zásadnou mierou zmenil charakter krajiny. Pritom mnohé biotopy, čiže komplex životných podmienok a v nich žijúcich organizmov, nielen zničil, ale aj vytvoril. Podporil tak celkovú rozmanitosť života v krajine. Rôznorodú, druhovo pestrú krajinu vytváral človek po stáročia, preto ju možno plným právom zaradiť medzi kultúrne dedičstvo. Žiaľ, v posledných desaťročiach sa táto pestrosť krajiny vytráca a súčasná ľudská spoločnosť si len veľmi slabo uvedomuje, čo spôsobuje.

Globálne environmentálne zmeny

Ľudstvo svojou činnosťou ovplyvňuje život organizmov na planéte od svojho vzniku, teda dlhé tisícročia. Intenzita tohto vplyvu však bola väčšinou len mierna, neohrozovala samotnú existenciu druhov a často viedla dokonca k zvýšeniu biodiverzity nejakého územia. S rozvojom ľudského poznania a vývojom nových technológií sa rapídne zvýšila nielen ľudská populácia, ale aj využívanie prírodných zdrojov. Ťažba surovín, lov, intenzívne poľnohospodárstvo, rôznorodé znečistenie (atmosféry, morí, pevniny), šírenie inváznych druhov a v poslednom období aj klimatická zmena patria medzi faktory, ktoré menia životné prostredie organizmov a ohrozujú ich existenciu.
Sumárne označujeme tieto vplyvy ako globálne environmentálne zmeny. Ich vplyv je taký závažný, že spôsobuje šiestu vlnu masového vymierania druhov na našej planéte. Odborná komunita biológov sa preto rozhodla vnímať súčasnú dobu ako novú vývojovú epochu Zeme nazývanú antropocén. Vedci identifikovali päť takýchto periód vymierania, pričom väčšinou boli spôsobené intenzívnou sopečnou činnosťou a následnými zmenami teploty a chemického zloženia atmosféry. Za masové vymieranie sa považuje vyhynutie viac ako 75 % druhov v priebehu približne dvoch miliónov rokov. Pri súčasnom tempe vymierania vyvolanom človekom a najpesimistickejšom odhade sa predpokladá, že by táto hranica 75 % mohla byť dosiahnutá už v roku 2200.


Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére stúpajú už od 19. storočia, nárast teplôt v porovnaní s dlhodobým priemerom sa však prejavuje najmä od 80-tych rokov 20. storočia (A). Living planet index (index žijúcej planéty) sa hodnotí od roku 1970 a neustále klesá (B). Vyjadruje svetový pokles populácií vybraných živočíchov (najmä vtákov, cicavcov, rýb a obojživelníkov). V roku 2016 predstavovala strata 68 % v porovnaní s rokom 1970. Tento pokles je spôsobený mnohými faktormi. Graf ukazuje napríklad nárast produkcie plastov, ktoré sú jednou z mnohých veľkých hrozieb pre život na Zemi. Vstupné údaje prevzaté z Our World in Data (Ritchie, Roser 2021).

Pôsobenie na lesy

Pôsobenie globálnych environmentálnych zmien je veľmi rôznorodé. Medzi najdôležitejšie, ktoré ovplyvňujú biodiverzitu lesných ekosystémov, patrí ťažba dreva bez následnej obnovy lesa, ale aj depozície dusíka, klimatická zmena a zmeny vo využívaní lesa a krajiny.
Odlesnenie v Európe a na Slovensku vrcholilo v stredoveku a v súčasnosti lesnatosť rastie. Celosvetovo však výmera lesov klesá, a to najmä kvôli ťažbe v juhovýchodnej Ázii a Južnej Amerike s následnou premenou na plantáže poľnohospodárskych plodín, akými sú napríklad palma olejná a sója, alebo pasienky hospodárskych zvierat. Za posledné desaťročie sa znížila svetová výmera lesov o 47 miliónov hektárov, čo si môžeme prestaviť tak, že každý rok zanikla plocha lesa s veľkosťou Slovenska.
V dôsledku svetového obchodu s poľnohospodárskymi produktmi pritom zanikajú práve druhovo najbohatšie biotopy našej planéty – tropické dažďové lesy. Predstavuje to výraznú hrozbu pre biodiverzitu, pretože až približne 80 % suchozemských druhov žije v lesných ekosystémoch.
Odlesnenie je však potrebné vnímať aj z časového a priestorového hľadiska. Kým v minulých storočiach bolo odlesnenie pomalšie, v priebehu minulých desaťročí dosiahlo enormné tempo. Pri pomalom tempe dokážu mnohé organizmy migrovať alebo nachádzať náhradné biotopy, kým pri náhlych zmenách ich populácie kolabujú. Dôležitý je aj priestorový aspekt. Je potrebné, aby boli v krajine vždy zachované aj komplexy lesa predstavujúce útočisko pre lesné druhy, čomu tak v prípade aktuálnych rozsiahlych ťažieb často nie je.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. František Máliš, PhD.
Lesnícka fakulta
Technická univerzita vo Zvolene

Komentáre