Možnosti

Vytlačiť Vytlačiť
Poslať e-mailom Poslať e-mailom

Značky

Prales pri slovenskom mori

- Biológia,Veda a technika

Pôvodné lesy sa v súčasnosti na ostrovoch v celom Stredomorí už takmer nikde nevyskytujú a tamojšia krajina sa v posledných tisícročiach činnosťou človeka postupne zmenila. Ostali už len nepatrné zvyšky niekdajších lesných porastov.

Starý exemplár duba cezmínového, ktorý sa zachoval v pralese veľa desaťročí. Vždyzelené neopadavé stromy duba cezmínového môžu dosiahnuť výšku až 25 m. V neskoršom veku rastú viac aj do šírky. V odbornej literatúre sa uvádza, že niektoré jedince sa môžu dožiť viac ako 500 rokov. Jeho listy sa veľmi podobajú listom cezmíny. Od pradávna sa tvrdé drevo tohto duba používalo na konštrukciu lodí a stavieb a na výrobu rôzneho náradia v poľnohospodárstve, ako aj na prípravu drevného uhlia. Doteraz sa dub cezmínový využíva napríklad na tvarovanie živých plotov.

Náhradné rastlinné spoločenstvá vznikli druhotne. Väčšinou sa v oblasti Stredomoria vyskytujú iba nízke krovinaté porasty nazývané makchie, ktoré predstavujú náhradný typ vegetácie. Dlhotrvajúca pastva dobytka, oviec a najmä kôz svojím ohryzom znemožňovala obnovu drevín a bylín. Napriek tomu sa tu predsa niečo pôvodné zachovalo, a to dokonca nie až tak ďaleko od nás. Stačí zájsť do Chorvátska, v ktorom zvyknú mnohí Slováci nazývať Stredozemné more aj slovenským morom.

Pôvodné dubové lesy

Dospelý jedinec pakobylky Bacillus atticus s dĺžkou tela samice až takmer 10 cm. Pakobylka sa rozmnožuje partenogeneticky. Na jej postrehnutie treba mať doslova vycvičené oko, aby sme ju v prírode našli, pretože pripomína konárik. V pralese Dundo sa dá nájsť na okraji lesa alebo pri chodníku, a to najčastejšie na kríkoch pistácie mastixovej a tiež ostružiny stredozemnej (Rubus ulmifolius), na ktorých býva dokonale maskovaná. Živí sa lístím týchto rastlín. Vo sfarbení pakobylky zvyčajne prevládajú odtiene hnedej, od červenohnedej až po tmavohnedú, no nájdu sa aj jedince s prevahou sivej alebo zelenej farby. Pakobylky sú aktívne v noci. Samičky vyprodukujú za svoj život niekoľko stoviek vajíčok, ktoré buď vypúšťajú na zem, alebo ich rozhadzujú, či vystreľujú na krátku vzdialenosť. K vyliahnutiu dochádza po niekoľkých mesiacoch. Čerstvo vyliahnuté larvy, odborne nazývané nymfy, sú zelené, no po ďalších zvliekaniach získavajú schopnosť prispôsobiť sa sfarbením okoliu. Ich vývoj trvá 2 až 3 mesiace a dospelý hmyz žije 3 až 6 mesiacov.

K takým pôvodným lesným porastom v tejto krajine patrí prales Dundo na malebnom ostrove Rab ležiacom v Kvarnerskom zálive. Ostrov tvarom pripomínajúci raka s klepetami a možno nie až taký známy ľahko nájdeme na mape Chorvátska neďaleko väčších ostrovov, akými sú Krk, Pag a Cres. Nedá sa tušiť, že tento zdanlivo holý ostrov vyzerajúci z diaľky z pobrežia pevniny pod Severným Velebitom (najmladším národným parkom Chorvátska) nelákavo ako mesačná kamenistá krajina bez života ukrýva lesné komplexy, ktoré sa objavia po prejdení cesty autom od trajektu. Rab sa pokladá dokonca za najzalesnenejší ostrov v celom Chorvátsku.
Prales Dundo ležiaci v nadmorskej výške iba 0 až 80 m je jedným z najkrajších a najzachovalejších pôvodných dubových lesov na Jadrane a podľa niektorých údajov aj v celom Stredomorí. Leží v oblasti, ktorá má pravdepodobne najdlhšiu tradíciu v ochrane a zachovaní lesov spomedzi najviac odlesnených ostrovov Jadranu. Svieža lesná krajina polostrova Kalifront, kde sa Dundo nachádza, silne kontrastuje s neúrodnou časťou ostrova s najvyšším kopcom Kamenjak a severovýchodným pobrežím ostrova, ktoré bolo erodované až po biele vápencové podložie a vystavené silnému vetru zvanému po chorvátsky bura. Aj prales Dundo bol v minulosti narušený vyrubovaním.

Tma aj za svetla

Ešte do druhej svetovej vojny impozantné exempláre duba cezmínového (Quercus ilex) tvorili v lese husté porasty. V súčasnosti už len niekoľko starých stromov, ktoré zostali v tesnej blízkosti výrubu, ukazuje, ako taký les vyzeral v dávnej minulosti.
Tento les sa však naďalej vyznačuje svojou osobitosťou a krásou. Husto olistené zapojené koruny stromov vytvárajú aj za slnečného počasia na mnohých miestach takmer tmu. Tieto koruny stromov pralesa Dundo tvorí prevažne spoločenstvo vždyzeleného duba cezmínového a opadavého jaseňa mannového (Fraxinus ornus). Okrem početných dubov a jaseňov tu rastú ďalšie vždyzelené dreviny, ku ktorým patria jamovec širokolistý (Phillyrea latifolia), vresovec stromovitý (Erica arborea), pistácia mastixová (Pistacia lentiscus), planika obyčajná alebo aj veľkoplodá (Arbutus unedo), známa aj pod menom jahodovec obyčajný, myrta obyčajná (Myrtus communis), kalina modroplodá (Viburnum tinus), smilax (Smilax aspera), ruža (Rosa sempervirens) a mnoho ďalších rastlín. Netreba zabudnúť na výskyt aromatického vždyzeleného vavrínu pravého (Laurus nobilis), poskytujúceho známe korenie – bobkový list, ktorý má veľmi široké uplatnenie nielen v kuchyni, ale využívajú sa aj jeho liečivé účinky.

Klimatické kúpele

Okraj lesa Dundo sa končí plážou, na ktorú sa z okolia zlietajú desiatky pestrofarebných motýľov hľadajúcich si vhodný zdroj potravy na kvitnúcich rastlinách pri okraji lesa. Človek sa tam cíti ako vo veľkej motýlej záhrade.
Kto hľadá pokojné letovisko a zaujíma sa viac aj o prírodu, na ostrove Rab nájde okrem pieskových pláží s výparmi z borovicových lesov aj zachovalú ukážku zvyškov niekdajších lesných porastov s blízkym okolím, s množstvom zaujímavých a často vzácnych rastlín a živočíchov.
Nie nadarmo sa na ostrov Rab radi vracajú mnohí návštevníci – je to najmä vďaka jeho klimatickým kúpeľom a obdivuhodným prírodným krásam. Do pralesa pritom môže každý ísť nielen ako peší turista, ale aj na horských bicykloch.

Okraj pralesa Dundo od mora sa vyznačuje pestrejšou skladbou drevín.

Lesná cesta vedúca pralesom Dundo slúži nielen peším turistom, ale aj cykloturistom. Prechádzka po lesnej ceste je príjemná tiež za horúceho počasia, pretože veľmi často býva zatienená hustými korunami okolitých stromov a vysokých krovín.

Na okraji pralesa v tesnej blízkosti pláže Dundo pozdĺž morského pobrežia sa v letnom období hojne vyskytujú už z diaľky veľmi nápadné žltooranžové žltáčiky (Gonepteryx cleopatra), ktoré lákajú kvety vitexu a bodliaka stredozemného (Scolymus hispanicus). Húsenica tohto žltáčika sa živí listami neopadavých druhov rešetliakov (Rhamnus).

Plody planiky obyčajnej bývajú takto nápadné až koncom leta, keď dozrievajú a ich žltá farba sa postupne mení na krikľavú oranžovú až červenú. Zrelý plod pripomína jahodu či liči, ale je mdlej chuti. Napriek tomu sa zrelé plody konzumujú čerstvé, prípadne v marmeládach a napríklad na Korzike sa z nich pripravuje alkoholický nápoj. Táto rastlina kvitne od konca septembra až do nasledujúcej jari a plody často dozrievajú na ešte kvitnúcich rastlinách. V pralese Dundo sa listami planiky živí húsenica veľkého denného motýľa ostroháka južného (Charaxes jasius).

Stačí odvaliť niekoľko plochých kameňov v lese a s veľkou pravdepodobnosťou pod nimi nájdeme jedného či niekedy aj dvoch jedincov škorpióna talianskeho (Euscorpius italicus). Tento 3 až 4,5 cm dlhý škorpión je pre človeka takmer neškodný. Jeho bodnutie vyvoláva podobnú reakciu ako bodnutie včelou. Potravou škorpióna sú rôzne druhy bezstavovcov.

Jašterica Podarcis siculus je bežným druhom, ktorý určite neujde našej pozornosti, keď budeme kráčať po ceste pralesom. Najčastejšie sa vyhrieva na slnkom ožiarených skalách. V horúcom počasí je veľmi plachá. Živí sa najmä článkonožcami, niekedy aj väčšími živočíchmi.

Ak budeme kráčať cestou pralesa na začiatku leta, nad našimi hlavami budú lietať veľké roháče, ktoré žijú aj u nás, ale v pralese Dundo bývajú hojnejšie. Aktívne sú tam aj počas dňa za slnečného počasia, na rozdiel od našich končín, kde lietajú za súmraku. Na obrázku je samček roháča väčšieho (Lucanus cervus). Mohutné samčie hryzadlá, ktoré sa podobajú na parožie jeleňa, používajú chrobáky pri súbojoch podobne ako jelene. Ich larvy žijú v práchnivejúcom dreve starých dubov. Imága sa živia miazgou stromov.

Oblasť okraja lesa pri výbežku pláže Dundo sa na konci júna a začiatkom júla hmýri desiatkami jedincov motýľa bielopásovca jednoradového (Limenitis reducta). Kvety krov vitexu jahňacieho sú v tomto období ich hlavným potravným zdrojom. Okrem toho niektoré motýle bielopásovca zriedkavejšie zalietajú do piesočnatej príbojovej zóny tejto pláže, kde z mokrého substrátu prijímajú látky rozpustené v slanej morskej vode. Húsenica bielopásovca sa živí lístím zemolezov (Lonicera), ktoré sa vyskytujú v blízkom okolí na okraji pralesa Dundo.

Najmä na konci leta chodník a jeho blízke okolie esteticky obohacuje prítomnosť aj u nás známeho očkáňa múrového (Lasiommata megera), ktorý má v oblasti Stredomoria počas roka taktiež viacero generácií. Môžeme ho pozorovať nielen na kvetoch, ale často pri odpočívaní priamo na zemi alebo na skalnom substráte. Jeho húsenica sa živí viacerými druhmi tráv.

Škvrnáč brestovcový (Libythea celtis) počas prudkého letu veľmi rýchlo ujde našej pozornosti. Skôr si ho všimneme, keď zletí k zemi, na ktorej väčšinou len pár sekúnd odpočíva a potom prudko vyletuje. Často po krátkom čase kľukatým letom opäť usadá, väčšinou na mokrú zem pri mori. Je veľmi plachý. Keď sa k nemu približujeme, s veľkou pravdepodobnosťou ihneď odletí už z diaľky. Tohto motýľa len zriedkavo vidíme, ako prijíma nektár z kvetov. Na priloženej snímke saje nektár z kvetu vitexu jahňacieho (Vitex agnus-castus) rastúceho na okraji pralesa. Škvrnáč brestovcový ako výborný letec príležitostne zalieta aj do južnej časti Slovenska zo susedného Maďarska. Jeho húsenica žije na brestovci (Celtis).

Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Mohlo by vás tiež zaujímať...