Neandertálci a ich predkovia mali s nami spoločné nielen gény. Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena.
Dekódovanie DNA a všeobecne genetické analýzy moderných i pravekých ľudí vyvolali v ostatnom čase veľké prekvapenie. Zistilo sa totiž, že prevažná časť súčasného ľudstva tvoreného jediným druhom Homo sapiens (sapienti) má v genetickom základe dve až viac ako tri percentá DNA iného ľudského druhu, Homo neanderthalensis (neandertálci). Po genetickom objave tretieho ľudského druhu žijúceho v posledných stotisícoch rokov v Eurázii, dosiaľ formálne nepomenovaných denisovanov, sa toto prekvapenie ešte zvýšilo. Vyšlo najavo, že všetky tri tieto druhy sa v strednom a neskorom paleolite (staršia kamenná doba) krížili. Výsledkom je väčší podiel neandertálskej DNA u súčasných obyvateľov západnej Eurázie a väčší podiel denisovanskej DNA u súčasných obyvateľov východnej Eurázie, najviac v melanézskej časti Oceánie.
Otázky a zasa len otázky
A to sú ešte v našej DNA (aj v DNA neandertálcov a denisovanov) náznaky príspevku evolučne starších – nevedno presne ktorých – druhov z rodu Homo. Vzišli tieto kríženia ľudských druhov z príležitostných incidentov medzi nimi? Veď pri podobných stratégiách obživy boli rivalmi v získavaní životne dôležitých prírodných zdrojov. Oplodnili víťazi výsledných bojov zajaté ženy porazených? Bol svet pravekého viacdruhového ľudstva krvavou arénou neľútostne si konkurujúcich spoločenstiev, ako to (s istými výnimkami) vidíme pri zvieracích predátoroch? Alebo pokojne spolunažívali a pri obžive sa naučili kompromisom? Či dokonca spolupracovali a pestovali sociálne a kultúrne styky? Tu sú najdôležitejšie otázky výskumov stredného paleolitu pred 130- až 80-tisíc rokmi. V tom období sa rozsiahlejšie a rýchlejšie rozbehla migrácia sapientov z Afriky do zvyšku sveta. Na Blízkom východe stretli iné ľudské druhy, ktoré (alebo ich evoluční predkovia) z Afriky migrovali dávnejšie.
Lepšie vedľa seba ako proti sebe
Viac svetla do hľadania odpovedí na také otázky teraz priniesli vykopávky v jaskyni Tinshemet (Mugharet Al Watwat) pri riečke Nahal Beit Arif blízko mesta Shoham v strednom Izraeli. Od roku 2017 ich viedli Yossi Zaidner a Marion Prévostová z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (oboje Izrael). Výslednú štúdiu ich 33-členný medzinárodný tím uverejnil v časopise Nature Human Behaviour.
Nálezy tvoria kostry a jednotlivé kosti praľudí, ktoré členovia tímu ešte analyzujú. Boli obklopené súbormi kamenných nástrojov tzv. levalloiskej industrie (dostredivé štiepanie), kosťami ulovených zvierat, najmä kopytníkov, a množstvom úlomkov okru, najviac červeného až oranžového, získavaného zďaleka a sčasti opracovaného ohňom. Všetko bolo datované na vek približne 100-tisíc rokov.
Jaskyňa Tinshemet je zaujímavá nielen ľudskými kosťami, ale najmä sprievodnými artefaktmi, ktoré dokladajú nečakane vysokú kultúrnu jednotu troch rôznych druhov praľudí, ktorí v tom čase obývali Blízky východ: sapientov, neandertálcov a napokon predneandertálcov (bližšie nešpecifikovaný archaickejší druh ľudského rodu Homo).
Zdeněk Urban
