S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
Starnutie možno charakterizovať postupnou stratou fyziologickej integrity, ktorá vedie k zhoršeniu funkcií a náchylnosti na choroby a smrť. Na bunkovej úrovni existujú dva kľúčové znaky procesu starnutia: skrátenie dĺžky telomér a bunkové starnutie. Teloméry sú tandemové nukleotidové opakovania umiestnené na konci chromozómov, ktoré udržiavajú genomickú… pokračuj
Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj
Hoci je pes najstarším domestikovaným zvieraťom, o jeho populačnej histórii a do akej miery bola spojená s ľuďmi, sa vie málo. V najnovšej štúdii medzinárodný tím vedcov sekvenoval genómy 27 starodávnych psov, z ktorých niektoré žili po celej Eurázii pred takmer 11 000 rokmi. Pretože… pokračuj
Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj
Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej… pokračuj
Rozsiahla genetická analýza silne podporila kontakt predhistorických obyvateľov Kolumbie a polynézskeho súostrovia Markézy. Ak navštívite Oslo, nevynechajte polostrov Bygdøy západne od centra. Sídli tam aj Múzeum Kon-Tiki. Pripomína plavbu z roku 1947, ktorou chcel nórsky vedec a cestovateľ Thor Heyerdahl (1914 – 2002) s piatimi… pokračuj
Historici sa domnievajú, že kiahne mohli existovať už 10 000 rokov pred n. l., ale doteraz neexistoval nijaký dôkaz, že vírus bol prítomný pred 17. storočím nášho letopočtu. Skupina vedcov nedávno objavila doteraz najstarší zachovaný dôkaz o nákaze pravými kiahňami, ktorý potvrdzuje, že sa táto… pokračuj
Jašterovitý plaz hatéria bodkovaná (Sphenodon punctatus), nazývaná aj tautara, sa často označuje ako živá fosília z obdobia dinosaurov. V druhohorách mal tento mimoriadny živočích po celom svete veľa príbuzných, no napriek tomu sa v súčasnosti vyskytuje len na 35 ostrovoch roztrúsených pri pobreží Nového Zélandu.… pokračuj
Syntetická biológia má obrovský potenciál zlepšiť naše životy. Poskytuje riešenia pre mnohé medicínske, environmentálne aj ekonomické problémy. Zhodujú sa na tom nielen vedci a univerzitní profesori, ale aj podnikatelia a investori. O tom, ako nám v súčasnosti môže syntetická biológia pomôcť a aké sú jej… pokračuj
