Dáma z Jelenej jaskyne

Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta.

Lokalita vykopávok, kde sa našla predmetná fosília, Jelenia jaskyňa (Ma-lu Tung) v juhočínskej provincii Jü-nan, kredit Xueping Ji

Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky už pred viac ako 30-tisíc rokmi. Prevláda názor, že príslušní migranti putovali z východosibírskej Čukotky cez Beringov prieliv na Aljašku, odtiaľ do strednej Kanady, a po obrate na juh medzerou medzi ľadovcami do USA a ďalej na juh až do Patagónie v koncovom cípe Južnej Ameriky. Beringov prieliv prešli po dočasnom suchozemskom moste, ktorý vznikol v ľadovej dobe poklesom morských hladín. V súčasnosti sú v strede prielivu dva neveľké ploché skalnaté ostrovy Diomedovho súostrovia, väčší patrí Rusku, menší USA. Aký široký bol presne suchozemský most, nevedno, migračná trasa však podľa všetkého pokračovala na Aljašku niekde v oblasti Sewardovho polostrova.

Pozdĺž pobrežia

DNA ženy Mengzi Ren (lokalita označená červenou hviezdičkou, ku ktorej sa viaže fotografia ústia Jelenej jaskyne) vedci porovnávali s veľkou sériou genetických údajov získaných na základe fosílií praľudí z neskorého pleistocénu (červené krúžky) a skorého holocénu, teda už našej éry v aktuálnej medziľadovej dobe (modré krúžky), kredit Xiaoming Zhang et al./Current Biology.

Základ tohto konsenzu navrhol začiatkom 20. storočia americký antropológ českého pôvodu Aleš Hrdlička (1869 – 1943). Eurázijský pôvod domorodých Američanov odvtedy podporili nespočetné antropologické, archeologické, etnografické a čiastkové genetické dôkazy. Takmer všetky ukazujú na severnú Euráziu, Sibír, Mongolsko, severnú Čínu, ba aj Tibet. Výnimkou boli náznaky z tichomorského pobrežia USA a Mexika, že do Ameriky mohli v čase jej osídlenia prísť aj etniká z juhovýchodu Eurázie – takisto peši cez Beringov prieliv, no nie do strednej Kanady, ale pozdĺž pobrežia a ak zvládli obísť ľadovce, tak až do Kalifornie a ďalej. Možná bola aj cesta po mori, najmä pozdĺž pobrežia, menej ortodoxní vedci spomínali aj plavbu Tichým oceánom ďalej od pobrežia. Veď plavidlá schopné aspoň kratších ciest na otvorenom mori ľudia používajú už viac než 30-tisíc rokov. A ktovie, vtedajšie oceánske prúdy a smery vetrov to mohli podporiť. K úvahám o migračnej trase osídlenia Nového sveta z juhovýchodnej Eurázie teraz pribudla dôležitá podpora. Predmetný výskum zrejme súbežne vyriešil problém identity záhadných praľudí z južnej Číny.

Na sever a potom na východ?

Zaslúžil sa o to 12-členný tím genetikov, paleoantropológov a archeológov, ktorý viedol Bing Su z pracoviska Hlavného štátneho laboratória pre výskum genetických zdrojov a evolúcie Čínskej akadémie vied v Kunmingu (provincia Jü-nan, ČĽR). Ako prví dekódovali úplnú DNA, teda genóm izolovaný z fosílie dávneho obyvateľa južnej Číny. Zistili, že pochádzal teraz už z vymretej línie anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens čiže sapientov. Výsledky uverejnili v časopise Current Biology.

Bočný pohľad na neúplnú fosíliu lebky Mengzi Ren (MZR) z Jelenej jaskyne, kredit Xueping Ji

Tento objav má veľký význam, lebo daná fosília patrila členovi dosiaľ nezaradenej skupiny praľudí vykazujúcich unikátnu zmes sapientných a archaických anatomických znakov. Podľa miesta prvého nálezu ich fosílií v Jelenej jaskyni (Ma-lu Tung) na severovýchode provincie Jü-nan ich pracovne nazvali jelení ľudia.
Analýza pravekej DNA je naozaj mocný nástroj a v tomto prípade nám umožnila definitívne preukázať, že títo ľudia boli sapienti a nie archaický iný ľudský druh ako neandertálci či denisovania, napriek nezvyčajným znakom ich morfológie, povedal B. Su. S kolegami porovnal skúmaný genóm s genómami ľudí z celého sveta. Ukázalo sa, že skúmaný človek bol úzko príbuzný s líniou dávnych obyvateľov východnej a južnej Číny, ktorá podľa skorších genetických analýz jednoznačne súvisela s jednou z identifikovaných zdrojových populácií pôvodných Američanov.
Členovia tímu navrhli hypotézu, že niektorí ľudia z juhu východnej Ázie migrovali na sever pozdĺž pobrežia. Po pobreží zrejme nešli až na Čukotku, ale z východnej Číny sa preplavili do Japonska (ich DNA totiž ukazuje príbuznosť s pôvodnými obyvateľmi Japonska Ainuami) a až odtiaľ pokračovali na Čukotku, aby potom prekročili Beringov prieliv po vtedajšom suchozemskom moste, azda súčasne či v krátkom časovom slede so severnejšími eurázijskými migrantmi z iných etník. Pravdepodobnejšie však je, že migranti z juhu sa najprv miešali so severnejšími etnikami a do Nového sveta vstúpili až ich potomkovia ako jedna z hlavných skupín priamych predkov pôvodných Američanov.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 9/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Zdeněk Urban

Komentáre