Ako hlboko v čase už fungovalo tzv. sofistikované ľudské správanie? Výskumy z Izraela a Nemecka dokladajú takýto spôsob myslenia a správania sa praľudí, pravdepodobne však nie našich priamych predkov, oveľa skôr, ako sa doposiaľ predpokladalo.
Medzi prejavy vyššieho ľudského konania patria výroba zložitejších úžitkových artefaktov, doklady symbolického myslenia ako abstraktné či figuratívne výtvarné prejavy a priame či nepriame dôkazy a náznaky systematickej spolupráce a komplexných sociálnych sietí nad rámec prostého skupinového spolužitia.
Hľadanie odpovedí
Väčšina vedcov si myslí, že toto všetko sa objavilo až u nášho druhu Homo sapiens čiže sapientov, navyše až v pokročilejšej fáze evolúcie a po jeho migrácii z africkej kolísky do Eurázie, teda približne v poslednom stotisíci rokov. Prečo v rode Homo až u nášho druhu a prečo až v tomto čase?
Na prvú otázku sa zvyčajne odpovedá špecifickými zmenami nášho mozgu. Vedci sa domnievajú, že mohlo ísť napríklad o genetickú mutáciu, silnejšiu aktiváciu dovtedy málo využívaných génov alebo prestavbu mozgových centier či sietí neurónov. Tieto zmeny umožnili symbolické myslenie a článkovanú reč, čo zasa pomohlo spolupráci v skupinách našich priamych predkov. Odpoveď na druhú otázku pripúšťa, že k tomu mohlo dôjsť následkom kríženia sapientov po ich masovej migrácii z Afriky s neandertálcami na západe a denisovanmi na východe Eurázie, ktoré doložili analýzy pravekej i modernej DNA, a možno aj s ešte archaickejšími ľudskými druhmi v Afrike či Eurázii (aj to naznačujú analýzy DNA).
Nejasná identita sofistikovanosti
Je to ale pravda? Naozaj sa sofistikované ľudské správanie rozvinulo až s pokročilejšími pravekými sapientmi? Nedávne objavy sapientných fosílií v Maroku posunuli vznik nášho druhu do doby pred viac ako 300-tisíc rokmi, čiže do stredného pleistocénu. To sa prekrýva s datovaniami niektorých afrických nálezov (napr. zdobených či inak umelo upravených škrupín pštrosích vajec a ulít mäkkýšov), ktoré naznačujú sofistikované myslenie a správanie už vtedajších praľudí. Zatiaľ však nie je jasné, kto ich vytvoril, pretože sa pri nich doteraz nenašli fosílie umožňujúce spoľahlivo spojiť tieto doklady s konkrétnym členom ľudskej evolučnej línie.
Nemuseli to byť práve sapienti. Mementom je nedávny objav afrického člena ľudského rodu Homo zo stredného pleistocénu (spred 335- až 236-tisíc rokov) pomenovaného Homo naledi. Mal síce malý mozog blízky šimpanziemu, no podľa viacerých náznakov sa správal sofistikovane. V súvislosti s Homo naledi je však veľa sporov. Podobne malé mozgy mali viacerí členovia rodu Homo, ako skorší Homo habilis a Homo ergaster či ďalšie fosílie z úsvitu rodu Homo, aj neskorší Homo floresiensis, a napokon ani niektorí Homo erectus nemali až taký veľký mozog. Skutočne bol väčší objem mozgu kľúčovým faktorom vo vývoji sofistikovanosti správania? Najnovšie tieto otázniky akcentovali dva výskumy v Izraeli a Nemecku.
Zdeněk Urban
