Kamenné nástroje z mexickej jaskyne posunuli prítomnosť prvých ľudí v Amerike dvakrát hlbšie do minulosti. Prví ľudia vstúpili do Nového sveta zo severovýchodnej Ázie cez dočasný suchozemský most v Beringovom prielive po vrchole poslednej ľadovej doby. Medzerou v ľadovom štíte prešli z Aljašky do Kanady,… pokračuj
Priamy predok človeka rozumného, človek vzpriamený, žil v Afrike skôr, ako sa myslelo. A popri ňom žili členovia dvoch rodov predľudí. Z jedného z nich sa zrejme vyvinul. Kolíska ľudstva (Cradle of Humankind) je 47-tisíchektárová chránená oblasť asi 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu v juhoafrickej… pokračuj
Nový objav kostry človeka neandertálskeho v irackej jaskyni podporuje existenciu pohrebných rituálov týchto našich príbuzných. Jaskyňa Šanidar v irackom Kurdistane sa nachádza severovýchodne od Mosulu v masíve Baradust pohoria Zagros neďaleko mesta Rawanduz v nadmorskej výške 750 metrov. Ide o rozsiahlu sieň vo vápencovom skalnom útvare,… pokračuj
Revidované datovanie fosílií na Jáve ukázalo, že poslední známi ľudia vzpriamení žili pred asi 113-tisíc rokmi. Navyše, ich predkovia tam dorazili oveľa neskôr, ako sa myslelo. Vznik nášho ľudského rodu Homo sa sčasti na základe fosílií, sčasti podľa kamenných nástrojov a napokon sčasti geneticky kladie do… pokračuj
Na juhu afrického kontinentu sa našli najstaršie známe dôkazy toho, že príslušníci druhu Homo sapiens tepelne upravovali konzumné rastliny. Na našej evolučnej ceste od spoločných predkov s ľudoopmi došlo po čiastočnom či úplnom prechode na vzpriamený pohyb u tzv. predľudí, stotožňovaných s australopitekmi, k obrovskému… pokračuj
V Španielsku našli dosiaľ najmladšie známe stopy po výrobe ozdôb z pazúrov orla, typických pre neandertálcov. Azda to môže byť definitívny dôkaz, že aj oni mysleli symbolicky. Neandertálci, ľudia z druhu Homo neanderthalensis, boli v Európe a celkove v Eurázii dávno pred nami sapientmi, ľuďmi… pokračuj
Vedci prišli s novou metódou genetickej rekonštrukcie podoby. Môže poslúžiť aj kriminalistom. My, Homo sapiens, sapienti, sme v súčasnosti jediný ľudský druh na Zemi. V posledných miliónoch rokov je to však výnimočné, lebo od vzniku ľudského rodu Homo pred 2,5 až 3 miliónmi rokov, pravdepodobne… pokračuj
Objav takmer štvormiliónročnej zachovanej lebky umožnil zrekonštruovať podobu predka slávnej ženy australopiteka Lucy a odvodene aj nášho ľudského rodu. Novšie výskumy posunuli vznik nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti) už za hranicu 300-tisíc rokov. Nálezy fosílií, najmä kamenných nástrojov, pravdepodobne spôsobia podobný posun aj… pokračuj
Lebka pračloveka druhu Homo sapiens nájdená v jaskyni na juhu gréckeho Peloponézu bola datovaná na najmenej 210-tisíc rokov, čo je absolútny rekord nielen európsky, ale aj eurázijský. Nálezy fosílií a ich anatomické, chemické a genetické analýzy spolu s datovaním v posledných rokoch úplne obrátili pohľad… pokračuj
Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj
