Sucho na obzore: Európske monitorovanie vodného stavu lesných drevín

Sucho sa v posledných desaťročiach stáva jedným z najvýznamnejších kalamitných faktorov európskych lesov. Práve preto vznikla iniciatíva európskeho monitorovania vodného stavu lesných drevín, ktorej cieľom je systematicky sledovať fyziologickú odozvu stromov na sucho a včas identifikovať riziko ich poškodenia či odumierania. Epizódy extrémneho sucha sú častejšie a… pokračuj

Sledovanie vtákov mení mozog

Pozorovanie vtákov podľa vedcov pretvára mozog podobne ako učenie sa jazyka alebo hry na hudobnom nástroji a posilňuje schopnosť mozgu brániť sa starnutiu. Neurovedec Erik Wing z Yorskej univerzity v Kanade s kolegami skúmali štruktúru a funkciu mozgu 48 amatérskych pozorovateľov vtákov, z ktorých polovica… pokračuj

Sto rokov československej ornitológie

Apríl je mesiac jarných príletov, spevu a hniezdenia vtákov. V roku 2026 má však pre nadšencov prírody osobitný význam – pripomíname si 100 rokov od založenia Československej společnosti ornitologickej. Z nej postupne vznikli dnešné organizácie Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko a Česká společnost ornitologická (ČSO). O výskume… pokračuj

Život ukrytý v kameni: Paleontológia v Prírodovednom múzeu SNM

Keď prechádzate okolo budovy Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave na Vajanského nábreží, možno ani netušíte, že iba zopár metrov od vás spia mamuty, praveké tulene či drobné organizmy spred miliónov rokov. Tieto svedectvá minulosti tam nielen odpočívajú, ale pod rukami špecialistov doslova… pokračuj

Cesta mikroplastov v oceáne

Znečistenie morských ekosystémov mikroplastmi sa stalo jedným z najzávažnejších environmentálnych problémov na celom svete. Zároveň sa mikroplasty našli v mnohých morských organizmoch, od rias až po vrcholových predátorov. Prenos mikroplastov medzi viacerými funkčnými skupinami organizmov je však pomerne málo študovaný, najmä pre náročnosť experimentov. Chýbajú… pokračuj

Oči, ktoré nevidia

Výskyt očných škvŕn, teda pigmentových škvŕn imitujúcich skutočné oči, je v živočíšnej ríši pomerne častý. Aké sú však príčiny ich vzniku počas fylogenézy? O vysvetlenie sa snažia dve základné hypotézy – a obe prinášajú zaujímavé zdôvodnenia. Pri bezstavovcoch sa s očnými škvrnami stretávame najčastejšie pri hmyze, ale… pokračuj

Mäkkýše v službách vedy: Malakológia v Prírodovednom múzeu SNM

Mnoho ľudí dokáže nadchnúť krása mušlí – schránok mäkkýšov. Fascinujúca rozmanitosť tvarov, farieb a vzorov rôznych ulít a lastúr patrí medzi obdivuhodné výtvory prírody. Málokto si však pri pohľade na ne uvedomí, aké rozsiahle využitie môžu mať mäkkýše v rôznych oblastiach vedeckého výskumu. Mäkkýše a ich… pokračuj

Kamzičie kroky a skoky

Kamzík sa najčastejšie pohybuje v nerovnom teréne v horských oblastiach a na presun využíva buď kroky, alebo skoky. Poklusom sa presúva väčšinou iba na rovných plochách. V prudkom behu môže dosiahnuť rýchlosť až 50 km/h. Niektoré špecifické vlastnosti a stavy vnútorných orgánov kamzíka znižujú jeho… pokračuj

My sme ryby! Kam v skutočnosti patríme podľa evolučnej biológie?

Je pre vás neprijateľné, že šimpanzy sú naši najbližší žijúci príbuzní, s ktorými máme spoločného predka v relatívne nedávnej geologickej minulosti? Tak potom si držte klobúky. My, šimpanzy, slony, žaby, vlastne všetky štvornožce, sme len veľmi modifikované ryby. To je odkaz našej dávnej, no ešte… pokračuj

Ani lietanie nepomôže

Vedcom z Prírodovedného múzea v Berlíne sa podarilo nakrútiť potkany hnedé (Rattus norvegicus), ako lovia netopiere lietajúce vo vzduchu. K pozorovaniu došlo náhodou, keď biológ Florian Gloza-Rausch a jeho kolegovia skúmali kolóniu 30 000 netopierov, ktoré prezimovali v jaskyni asi 60 kilometrov severne od Hamburgu. Pri vchode… pokračuj