V posledných rokoch vedci pracujú s pevnými kovovými katalyzátormi, zlúčeninami urýchľujúcimi chemické reakcie, ktoré môžu pozmeniť CO2 na pevný uhlík. Majú však nevýhodu – fungujú len pri teplote nad 600 °C a keďže teplo vyžaduje veľa energie, tak je proces finančne náročný. Chemici Dorna Esrafilzadehová… pokračuj
Vedci objavili ďalšiu možnosť využitia jednoatómovej vrstvy uhlíka. O graféne sa v svetovej odbornej i populárnej literatúre popísalo skutočne veľa, pretože ide o materiál, ktorý má pozoruhodné a z hľadiska praktického využitia mimoriadne významné vlastnosti. Mnohé špičkové vedecké tímy sa venujú skúmaniu grafénu, pričom objavujú… pokračuj
Vedci nahradili v graféne niektoré atómy uhlíka atómami bóru a dusíka, tým vznikol dvojrozmerný polovodič. Polovodiče, tenké ako priemer jedného atómu, prestali byť len vedeckou fikciou. Medzinárodnému vedeckému tímu pod vedením profesora Axela Endersa z univerzity v nemeckom Bayreuthe sa podarilo vyvinúť dvojrozmerný materiál –… pokračuj
Konžská panva vedcom nedávno odhalila svoje tajomstvo – najväčšie rašelinisko v trópoch. Rašelinisko Cuvette Centrale, nachádzajúce sa v centrálnom povodí rieky Kongo, má rozlohu 145 500 km2, čo je oblasť väčšia ako Anglicko. Uskladňuje až 30 miliárd ton uhlíka, čo ho robí jednou z najväčších… pokračuj
Až 40 % uhlíka uskladneného v koreňoch stromov mierneho lesného pásma môže vraj pochádzať od susedných stromov. Už dávnejšie sa vie, že ak sa korene dvoch stromov dotýkajú, prenášajú sa medzi nimi živiny. Tamir Klein z Baselskej univerzity vo Švajčiarsku zistil, že uhlík sa medzi stromami prenáša,… pokračuj
