Vesmírne majáky

Cieľom vedy je prehĺbiť aktuálne poznatky ľudstva, objaviť niečo nové alebo zdokonaliť niečo už známe. Vedci pracujú na svojich projektoch, pričom vopred očakávajú isté výsledky, z ktorých následne budú môcť vyvodiť závery. Niekedy však veľké vedecké objavy prichádzajú nečakane. Jedným z nich bol aj objav… pokračuj

Asteroid Bennu je ľahší

Americká vesmírna agentúra NASA prostredníctvom sondy OSIRIS-REx úspešne dopravila na Zem vzorku hornín a prachu z povrchu asteroidu Bennu. Asteroidy sú vesmírne objekty, ktoré nie sú ani skutočnými planétami, ani kométami. Ide o kovové, kamenné alebo ľadové telesá bez atmosféry s rozmermi od jedného metra… pokračuj

Vesmír nám nedlhuje odpovede

Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý… pokračuj

Indická sonda na Mesiaci

K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj

Modelovanie dažďa

Dážď je prírodný jav, s ktorým sa v našich zemepisných šírkach stretávame bežne. Vieme, že je nevyhnutný pre rast rastlín, život živočíchov a v konečnom dôsledku aj pre nás, ľudí. Výrazné odchýlky od priemerného počtu zrážok sa môžu negatívne odzrkadliť na kvalite života. V nasledujúcom… pokračuj

Sto rokov planetárií

Planetáriá sú zariadenia na premietanie oblohy na želanie, ktoré umožňujú simulovať vzhľad hviezdneho neba v ľubovoľnom čase a na ľubovoľnom mieste na Zemi. Sú potrebné na vzdelávacie účely, čo ocenia nielen astronómovia, ale napríklad aj námorní kadeti. Prvé moderné planetárium predstavila spoločnosť Carl Zeiss pred… pokračuj

Záhada guľatých elektrónov

Nové meranie potvrdilo, že elektróny majú presný guľatý tvar. Toto zistenie prehlbuje záhadu, ako sa vesmír stal plným hmoty na rozdiel od antihmoty. Asymetria v tvare elektrónu by totiž poukazovala na asymetriu v prírodných zákonoch, ktorá by mohla túto vlastnosť vesmíru vysvetliť. Fyzička Tanya Roussyová z Coloradskej univerzity… pokračuj

Šum gravitačných vĺn

Keď v roku 2015 zachytili detektory LIGO signál z gravitačných vĺn, bolo to ako jasné tlesknutie – signál mal jasný začiatok, koniec a dobre čitateľný profil. Z presnej povahy tohto signálu sa dalo určiť, čo ho vyvolalo – zrážka dvoch čiernych dier s niekoľkonásobkom hmotnosti… pokračuj

Trpaslíky a obry

Vedcom sa v rámci rozsiahleho výskumu nepodarilo nájsť planéty typu plynných obrov okolo hviezd s nízkou hmotnosťou – červených trpaslíkov. V okolí 200 hviezd sme nezistili ani jednu z týchto planét, uviedla astronómka Emily Passová z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Massachusetts. Zistenie podporuje teóriu,… pokračuj

Plochá Zem

Konšpiračná teória, ktorú sme nespomenuli v článku venovanom vesmírnym hoaxom (pozri Quark 7/2023), je tzv. plochá Zem. Ide o nepochopiteľnú myšlienku, ktorá zo zvláštnych dôvodov naberá na popularite najmä v Spojených štátoch amerických. Svojich prívržencov si však nachádza aj v našich končinách. Táto teória tvrdí,… pokračuj