Rekordná explózia

Vedci študujúci vzdialené kopy galaxií objavili najväčšiu explóziu vo vesmíre od veľkého tresku. Stalo sa to v zhluku galaxií Ophiuchus, vzdialených asi 390 miliónov svetelných rokov od Zeme. Podľa astrofyzikov zdrojom výbuchu môže byť supermasívna čierna diera. Pri výbuchu sa uvoľnilo asi päťkrát viac energie… pokračuj

Pozemšťan v kozme

S nárastom dlhodobých pobytov vo vesmíre zákonite pribúdajú aj výskumy zamerané na pôsobenie dlho trvajúceho pobytu na ľudské telo a psychiku kozmonauta. Organizmus človeka je úplne prispôsobený domovskému prostrediu na Zemi, ktoré je chránené pred devastujúcimi účinkami z vesmíru. S narastajúcou vzdialenosťou od našej planéty sa tieto podmienky… pokračuj

Vesmírni hekeri

Vesmírne preteky už dávno nie sú iba záležitosťou štátov, o komerčnú nadvládu vo vesmíre súťažia aj súkromné firmy. Nevojenský charakter ich misií však nezaručuje, že nemôžu byť zneužité hoci aj v budúcich kybervojnách. Pravdepodobnosť kybernetického zneužitia komerčných vesmírnych satelitov významne zvyšuje skutočnosť, že v súčasnosti… pokračuj

Spitzerov teleskop zaspal

V predposledný januárový deň sa vyslaním rádiového signálu o 14.30 h prepol Spitzerov vesmírny teleskop do tzv. hibernačného módu – do hlbokého spánku. Rádiový signál, ktorým sa vypli všetky zariadenia na palube Spitzerovho vesmírneho teleskopu (Spitzer Space Telescope), vyslalo riadiace centrum misie Spitzer v kalifornskej Pasadene.… pokračuj

Z Antarktídy do vesmíru

Keďže sa vedci pripravujú na ďalšiu fázu skúmania pobytu človeka vo vesmíre, Európska vesmírna agentúra (ESA) začala spoluprácu s Argentínou na testovaní telemedicínskeho zariadenia Tempus Pro v drsných podmienkach Antarktídy. Koncom roku 2019 pripravili členovia tímu ESA z oblasti kozmického lekárstva v astronomickom centre v… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj

Vedátor 2 + 1: Popretie objavu

Odchýlka jedného dňa Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia. Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý… pokračuj

Bude Betelgeuze supernovou?

Bola by to celkom isto astronomická udalosť storočia. Hviezda Betelgeuze už veľmi skoro vybuchne ako supernova. Pojem veľmi skoro však treba chápať z pohľadu astronomických meradiel. Na pozemskej oblohe bude Betelgeuze rovnako jasná alebo ešte  jasnejšia ako Mesiac v splne  a bude viditeľná voľným okom… pokračuj

Vesmír v meste

Keď sa povie Dánsko, okamžite sa mi v mysli vynorí jedno zvučné meno z dánskej minulosti – Tycho Brahe. Patril medzi najvýznamnejších astronómov v období končiaceho sa stredoveku. Tycho Brahe (1546 – 1601) sa narodil v Dánsku, väčšinu života prežil v tejto severskej krajine, ale… pokračuj