Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj

DNA Week o fascinujúcej molekule

DNA Week je podujatie, na ktorom sa študenti, učitelia a verejnosť môžu dozvedieť viac o genetike. Koná sa pri príležitosti  objavenia dvojitej špirály DNA v roku 1953 a ukončenia projektu ľudského genómu v apríli 2003. Študenti majú možnosť predstaviť na tomto podujatí svoje projekty vedcom… pokračuj

Desať minút stačí

Jednoduchá záťaž strednej až vyššej intenzity zvyšuje aktivitu v rámci frontoparietálnych sietí a vytvára dočasné zvýšenie kognitívnej kontroly súvisiacej s výkonom. Do tejto múdrej vety sa dá zhrnúť výsledok výskumu vedcov z kanadskej University of Western Ontario (UWO). Povedané jednoduchou rečou: Stačí 10-minútové cvičenie a to vám pomôže… pokračuj

Objav v guľovej hviezdokope

Objav čiernej diery vnútri guľovej hviezdokopy astronómov prekvapil. Ide o prvý objav čiernej diery vďaka pozorovaniu jej priameho gravitačného pôsobenia na hviezdu. Astronómovia využívajúci prístroj MUSE (spektrograf na snímanie spektier viacerých objektov súčasne), ktorý pracuje v spojení s ďalekohľadom VLT (Very Large Telescope) na observatóriu… pokračuj

Pozitívne tunelovanie

Na Zemi sa stráca veľa energie, pretože väčšinu slnečného žiarenia, ktoré zasiahne planétu, nasáva zemský povrch, oceány a atmosféra. Toto otepľovanie vedie k ustavičnému úniku infračerveného žiarenia, ktoré sa odhaduje na milióny gigawattov za sekundu. Vedci sa však domnievajú, že našli spôsob, ako by sme… pokračuj

Máme dosť vody?

Klimatické zmeny akosi prirodzene vyvolávajú otázku, či zvyšovaním sa teplôt nehrozí zmenšovanie sa množstva vody. Je to celosvetová otázka, týka sa aj Slovenska. V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine. Najznámejšie sú 12-mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a… pokračuj

Koniec suchých očí?

Po prvý raz použili výskumníci ľudské bunky, aby zostrojili model povrchu oka. Model má falošné viečko, ktoré dokáže napodobniť žmurkanie. Toto syntetické oko by sa mohlo použiť na štúdium a testovanie liečby ochorení oka. Bioinžinier na Pennsylvánskej univerzite Dan Huh spolu s kolegami pripravili v… pokračuj

Poďme spolu lietať

Inžinieri z Bristolskej univerzity použili najsilnejší akustický ťažný lúč na svete, aby dokázali, že možno stabilne udržať vo vzduchu objekty väčšie, ako je vlnová dĺžka zvuku. Teoreticky sa tak otvára cesta k tomu, aby jedného dňa bolo možné nechať levitovať aj ľudí. Akustické ťažné lúče… pokračuj

Unikátne biomateriály

Regeneračná medicína predstavuje nový prístup k liečbe poškodených tkanív a orgánov. Pri procesoch sebaobnovy sa v tomto prípade využívajú bunkové a tkanivové kultúry vrátane kmeňových buniek. Biomateriály vyvíjané v Košiciach predstavujú pre pacientov s ochorením kostí a chrupky novú nádej na vyliečenie. Začiatky regeneračnej medicíny siahajú… pokračuj