Mozog potrebuje pohyb

Barbara Ukropcová, vedúca Centra pohybovej aktivity Biomedicínskeho centra SAV, priblíži v aprílovej vedeckej cukrárni, prečo mozog potrebuje pohyb. Pohyb je jedným z nástrojov evolúcie a prostriedkov na udržanie zdravia. A keďže sme jedno telo – jedna duša, pravidelná dávka dostatočne intenzívneho pohybu je veľmi prospešná… pokračuj

Cez oči na alzheimera

Vedci dúfajú, že očný test umožní diagnostikovať prvé štádiá chorôb staroby už v mladšom veku. Časti našej sietnice už skôr vytipovali ako biomarkery Alzheimerovej choroby. Výskumníci z univerzity v Otagu na Novom Zélande teraz skúmali potenciál sietnice indikovať kognitívnu zmenu v skoršom veku. Podľa vedúcej… pokračuj

Psy rozoznajú jazyky

Mozog psa dokáže nielen rozpoznať reč, ale aj odlíšiť známy jazyk od neznámeho, ukázal výskum vedcov z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. Keď som sa kvôli výskumu presťahovala z Mexika do Maďarska, môj pes Kun-kun prišiel so mnou. Predtým som na neho rozprávala… pokračuj

Lepšia oprava miechy

Zatiaľ čo niektoré časti ľudského tela sa po úraze dokážu relatívne dobre hojiť, pre poškodenú miechu to neplatí. Pomôcť by však mohol nový typ akéhosi umelého lešenia, ktoré svojím dizajnom podporuje regeneráciu neurónov, aby rástli smerom k sebe a efektívnejšie premosťovali narušené spojenia. Pri poranení… pokračuj

Zabudnutá entomofágia

Myslím, teda som. Sme jediný živočíšny druh na tejto planéte, ktorý napĺňa slávny Descartov výrok. S našimi najbližšími živočíšnymi príbuznými ľudoopmi sme sa evolučne rozišli len nedávno a aj keď máme spoločných viac než 99 % génov, predsa je medzi nami priepastný rozdiel. Čo ho… pokračuj

Pes ako dojča

Podľa štúdie publikovanej v časopise NeuroImage sa pri psoch podobne ako u ľudských dojčiat pripútanie k opatrovateľovi prejavuje v reakciách mozgu na jeho reč. Maďarskí výskumníci z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda spolu s kolegami odhalili pozoruhodnú podobnosť medzi pripútanosťou psa k majiteľovi a dojčaťa… pokračuj

Na pomoc neurovede

Zhluky mozgových buniek vypestované z kmeňových buniek ľudí s neurologickým syndrómom vykazujú príznaky poruchy. Štúdia uverejnená v časopise Nature Neuroscience naznačuje, že mozgové organoidy by mohli byť nástrojom na pochopenie komplexných porúch. Výskumníci bežne vytvárajú z kmeňových buniek mozgové organoidy, ktoré dokážu v laboratóriu napodobniť… pokračuj

Neuróny a elektronika

Elektronika inšpirovaná mozgom je predmetom intenzívneho výskumu. Vedci z CNRS a Ecole Normale Supérieure – PSL teoreticky navrhli, ako vyvinúť umelé neuróny, ktoré by ako nervové bunky využívali ióny na prenos informácií. V časopise Science uvádzajú, že zariadenia vyrobené z vrstvy iónov prenášajúcich vodu v… pokračuj

Regeneratívna medicína

Jašterici dokáže dorásť chvost, mlokovi dorastú celé končatiny. Regenerácia zničených štruktúr ľudského tela je však výrazne obmedzená. Vďaka regeneratívnej medicíne môže byť v budúcnosti opak pravdou: napríklad obnova špecifických neurónov v mozgu sa zdá byť čoskoro dosiahnuteľná. Človek má esenciálnu schopnosť regenerácie vlastných tkanív: bunky… pokračuj

Aj biela lož má krátke nohy

Môžete sa domnievať, že malá biela lož napríklad o zlom účese je čisto len pre dobro vášho kamaráta či kamarátky. Aktivita vášho mozgu však hovorí niečo iné. Podľa výsledkov štúdie publikovanej v časopise Journal of Neuroscience špecifické vzory mozgovej aktivity v oblasti prefrontálnej kôry odhaľujú, kedy má tzv.… pokračuj