Čo vysvetľuje história

Jasoň červenooký je vzácny motýľ s najvyššou spoločenskou hodnotou spomedzi chránených druhov motýľov Slovenska. Za odchyt jediného jedinca hrozí pokuta až 500 eur. O detailoch výskumu a o tom, ako sa vďaka historickým zbierkam Prírodovedného múzea SNM darí rozuzliť spleť potenciálnych aktérov zániku tohto druhu… pokračuj

Chladič proti bolesti

Zariadenie, ktoré chladí nervy, dokázalo po zavedení implantátu potkanom blokovať signály bolesti. V budúcnosti by mohlo slúžiť ľudským pacientom po operáciách. Je známe, že nízke teploty znecitlivia nervy v tele. Docieliť to pomocou elektronického implantátu však nie je jednoduché. Nervy sú krehké a implantát by… pokračuj

Nukleárne reaktory pre Artemis

Hlavným cieľom nového programu NASA Artemis je nájsť a naštartovať zdroje elektrickej energie pre budúce vesmírne základne – kompaktné jadrové reaktory. Za hlavnú zlomovú udalosť výskumu vesmíru sa považuje americký program Apollo, ktorého hlavným cieľom bolo vyslanie astronautov na Mesiac a ich bezpečný návrat na… pokračuj

Čo sú endonymá a exonymá

Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy… pokračuj

Ťažká hviezda, ľahká diera

Niekoľko tisíc svetelných rokov od Zeme sa Mliečnou cestou potuluje záhadný objekt. Podľa vedcov ide buď o nezvyčajne ľahkú čiernu dieru, alebo nezvyčajne ťažkú neutrónovú hviezdu. V našej Galaxii je približne miliarda neutrónových hviezd a 100 miliónov čiernych dier s hviezdnou hmotnosťou. Jediný spôsob, ako… pokračuj

Domestikácia mikróbov

Mikróby sa nedajú šľachtiť v bežnom zmysle, pretože jedince s požadovanými vlastnosťami sa nedajú vybrať a spárovať. Ľudia ich však môžu pestovať a vyberať užitočné varianty. Tento proces, ktorý sa opakuje tisíce rokov, zanechal genetické znaky podobné tým pri domestikovaných rastlinách a zvieratách. Mikróby stratili… pokračuj

Hniezda pre vtáčích migrantov

Na autobusovej stanici v Piešťanoch sa objavili nové nájomné byty vtáčích migrantov – belorítok domových (Delichon urbica). Útroby piešťanskej autobusovej stanice – jej strešné časti – ešte pred časom ukrývali útulné príbytky svojpomocne postavené užitočnými a štebotavými belorítkami. Obdivovali sme ich pri našich pravidelných víkendových… pokračuj

Prírodné skalné mestá

Prírodné skalné či kamenné mestá sú zoskupenia horninových blokov, veží, ihiel či iných prírodných útvarov rôznych tvarov. Často bývajú usporiadané v niekoľkých výškových úrovniach a oddelené rôzne širokými a hlbokými puklinami, roklinami, tiesňavami, niekedy aj úvalinami. Okrem zvetrávania sa prírodné skalné mestá formovali aj formujú… pokračuj

Črevnej flóre mestá nesvedčia

Baktérie v črevách nám pomáhajú tráviť potravu a udržiavať zdravie tým, že ovplyvňujú náš imunitný, metabolický a nervový systém. Niektoré z týchto mikrobiálnych pomocníkov sa vyskytujú takmer vo všetkých primátoch, čo naznačuje, že kolonizovali nášho spoločného predka. Vedci však zistili, že ľudia už stratili mnohé… pokračuj

Tri druhy lekna

Keď európski botanici v 19. storočí narazili na lekná s listami väčšími ako pingpongový stôl, najprv si mysleli, že tieto juhoamerické rastliny predstavujú iba jeden druh. Čoskoro si uvedomili, že rod Victoria, pomenovaný podľa britskej panovníčky, tvoria dva druhy, V. amazonica a V. cruziana. Ukázalo… pokračuj