Rast ľudskej populácie bol v dejinách prerušovaný výkyvmi. Približne pred 5-tisíc rokmi nastalo v Európe obdobie, ktoré vedci nazývajú neolitický úpadok. Predtým populácie rástli, lov a zber ustupovali a prekvitali poľnohospodárske spoločnosti. Niečo však odštartovalo dramatický posun v demografii. Napríklad v Škandinávii miestni poľnohospodári zmizli a nahradili ich… pokračuj
V galaxii vzdialenej 4,4 miliardy svetelných rokov vedci zrejme objavili dosiaľ najmasívnejší známy pár čiernych dier. Ich spoločnú hmotnosť odhadujú na 60 miliárd hmotností nášho Slnka, čo je najmenej dvakrát viac ako v prípade doteraz známej najväčšej dvojice. Monštrá sú skryté v tmavej oblasti bez hviezdneho… pokračuj
O tom, prečo je také ťažké dlhodobejšie predpovedať počasie, ako sa vo vede objavil pojem chaosu a kam sme zatiaľ dospeli v jeho chápaní, píše v hlavnej téme júlového Quarku Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Fyzika: Podivná príťažlivosť chaosu Každý z nás to zažil. Blíži sa… pokračuj
Prístroj na spektroskopiu tmavej energie (Dark Energy Spectroscopic Instrument – DESI) dokončil najväčšiu 3D mapu vesmíru, akú mali dosiaľ vedci k dispozícii. Zariadenie v Národnom observatóriu Kitt Peak v Arizone od roku 2021 pozorovalo každých 20 minút novú sadu 5 000 galaxií. Celkovo preskúmalo viac… pokračuj
Hornina objavená v roku 2020 roverom Curiosity NASA na Marse obsahuje rozmanitú zbierku stavebných kameňov života. Hoci vedci zatiaľ nedokážu určiť, či molekuly vznikli v dôsledku biologických alebo geologických procesov, zistenia podporujú teóriu, že Mars bol kedysi vhodný pre život. Objav znovu potvrdil, že Mars mal… pokračuj
Fyzici sa dlho snažia zistiť, či sa môžu elektróny pohybovať ako hladká tekutina bez trenia, riadená univerzálnou kvantovou hodnotou. V reálnych materiáloch drobné nedokonalosti, ako sú atómové defekty a nečistoty, narúšajú jemné kvantové efekty, čím ich takmer znemožňujú pozorovať. Vedci z Indického inštitútu vied a Národného inštitútu pre materiálové… pokračuj
Vedci v južnej Afrike identifikovali vo fosílii spred 250 miliónov rokov vajce obsahujúce embryo bylinožravého predka cicavcov s názvom Lystrosaurus. Objav rieši dlhotrvajúcu neistotu: predkovia cicavcov kládli vajíčka. Masové vymieranie na konci permu asi pred 252 miliónmi rokov zničilo väčšinu života na planéte. V extrémnych horúčavách a dlhotrvajúcich… pokračuj
Roboty približne 50× menšie ako priemer ľudského vlasu otvárajú fascinujúce možnosti: približujú nás k priamej interakcii s mikroskopickým svetom. Tím výskumníkov z nemeckej Univerzity vo Würzburgu pod vedením fyzika Berta Hechta demonštroval, ako je možné takéto mikroskopické roboty používať na zber a premiestňovanie baktérií. Zariadenia… pokračuj
Na strmých svahoch sú časté skalné útvary s rovnakým sklonom na oboch stranách. Pripomínajú striešku na kozom chrbte. Nazývajú sa hogbagy. Vznikajú na rôzne odolných naklonených vrstvách hornín. Hogbagy (z angl. hogbacks, kozie chrbty) sú pomerne úzke a rôzne vysoké skalné útvary so symetrickým priečnym profilom. Ich… pokračuj
Kosti neandertálskeho dieťaťa objavené v jaskyni Amud v Izraeli v 90. rokoch 20. storočia podľa vedcov dokazujú, že batoľatá neandertálcov (Homo neanderthalensis) rástli rýchlejšie ako deti moderných ľudí (Homo sapiens). Čiastočná kostra nazvaná Amud 7 bola umiestnená vo výklenku v stene jaskyne. Na základe kamenných nástrojov a kostí archeológovia zistili,… pokračuj
