Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov. Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej… pokračuj
Holandská firma prišla s návrhom ponorky, na ktorej sa budú usporadúvať rôzne druhy podujatí – od osláv, svadieb a párty až po školenia, semináre a firemné stretnutia. Usporiadať v mimoriadne stiesnených priestoroch ponorky oslavu či zábavu by asi nikomu nenapadlo. Holandská firma U-Boat Worx prišla… pokračuj
Podľa vedcov sa veľkosť európskych psov pred 2- až 8-tisíc rokmi zdvojnásobila. Toto zväčšenie im mohlo pomôcť chrániť ovce pred medveďmi a dokonca aj pred ich priamym predkom – vlkom dravým. Psy boli domestikované pred 15- až 30-tisíc rokmi. O veľkosti prvých šteniat je známe… pokračuj
V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj
Zlatá smietka tancujúca na melódiu píšťalového organu pomohla vyriešiť starú záhadu, prečo niektoré dychové nástroje porušujú matematický vzorec, ktorý by mal opisovať ich zvuk. V roku 1860 fyzik Hermann von Helmholtz navrhol rovnicu vzťahu medzi vlnovou dĺžkou základného tónu píšťaly (najnižšia frekvencia, pri ktorej rezonuje)… pokračuj
Keď sa hviezda príliš priblíži k čiernej diere, možno vyletia aj subatomárne častice zvané neutrína. Vedcom sa už po druhý raz podarilo zaznamenať neutríno, ktoré mohlo pochádzať z jednej z udalostí slapového trhania (vznikajú pri preskupení hmoty v dôsledku gravitácie čiernej diery). Na vznik neutrín… pokračuj
Bzučanie osy stačí na to, aby sa mnohí z nás dali na útek. Zdá sa, že ešte jeden živočích to využil vo svoj prospech. Výskumníci zistili, že netopiere veľké (Myotis myotis) napodobňujú bzučanie bodavého hmyzu, zrejme aby odplašili predátory. Príroda je plná živočíchov a rastlín,… pokračuj
Takmer polovica hviezd veľkosti Slnka sú dvojhviezdy. Podľa výskumu Kodanskej univerzity sa ich planetárne systémy môžu veľmi líšiť od systémov okolo jednoduchých hviezd. Vedci pomocou teleskopu ALMA v Čile skúmali 1 000 svetelných rokov vzdialenú dvojhviezdu NGC 1333-IRAS2A, obklopenú diskom z plynu a prachu. Zistili,… pokračuj
Pred miliardami rokov sa na Mesiaci rozpútala séria sopečných erupcií, ktoré pokryli povrch horúcou lávou. Tá vytvorila tmavé škvrny – moria, ktoré v súčasnosti dávajú Mesiacu jeho známy vzhľad. Výskum Coloradskej univerzity v Boulderi (CU) naznačuje, že sopky mohli zanechať ďalší trvalý vplyv: ľadové kryhy… pokračuj
Dve inkské deti určené na rituálne obetovanie pred viac ako 500 rokmi pili upokojujúci odvar. Mladé obete, dievča a chlapec vo veku približne 4 až 8 rokov, pili tekutinu, ktorá ich mala upokojiť či omámiť niekoľko dní alebo týždňov pred tým, ako boli obradne usmrtené… pokračuj
