Cieľom vedy je prehĺbiť aktuálne poznatky ľudstva, objaviť niečo nové alebo zdokonaliť niečo už známe. Vedci pracujú na svojich projektoch, pričom vopred očakávajú isté výsledky, z ktorých následne budú môcť vyvodiť závery. Niekedy však veľké vedecké objavy prichádzajú nečakane. Jedným z nich bol aj objav… pokračuj
November je predposledným mesiacom v roku. Väčšinou sa nevyznačuje bezoblačným počasím, no s kúskom šťastia si pozorovatelia na vyvýšených miestach budú môcť vychutnať jasnú oblohu nad inverziou, ktorá panuje v údolí. Občas sa na novembrovej oblohe mihne jasný meteor. Planéty a Mesiac doprajú hneď niekoľko… pokračuj
Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý… pokračuj
Nazvať niečo objekt nie je veľmi opisné. Keď však americký astronóm Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil, o čo ide. Prvé tipy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že objekt pôvodne videli v horšom rozlíšení), dve vzdialené galaxie vo vhodnej konštelácii alebo efekt… pokračuj
Historické Uhorsko a v rámci neho Slovensko sa nezvyknú často spomínať jedným dychom s hlavným prúdom vývoja vedy a techniky. Akoby nás dejiny vedy obchádzali a vstupovali na naše územie iba postupne s odstupom desaťročí až storočí. Je to však len zdanie. Na území Slovenska… pokračuj
K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj
Výrazné meteorické roje ako augustové Perzeidy patria k najkrajším úkazom na nočnej oblohe a každoročne sme o nich dobre informovaní. Pozorujeme však aj slabšie roje, o ktorých ešte veľa nevieme. Ich štúdiom sa zaoberajú aj astronómovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave,… pokračuj
Hmotné zomierajúce hviezdy, monštrá s hmotnosťami desiatky ráz väčšími než je hmotnosť Slnka, by mali vyžarovať gravitačné vlny, ktoré by sme mali byť schopní počuť, vedeckejšie povedané: registrovať pomocou observatória LIGO. Tím astronómov objavil možný zdroj gravitačných vĺn: zámotok horúceho hustého plynu, ktorý vznikol vnútri… pokračuj
Povrch Marsu sa neobnovuje v dôsledku tektoniky ako na Zemi. Vďaka tomu sa na ňom zachovali obrovské oblasti s fosílnymi riekami a jazerami starými miliardy rokov. Už od roku 2012 rover NASA Curiosity zisťuje prítomnosť jednoduchých organických molekúl, ktoré môžu vznikať geologickými aj biologickými procesmi.… pokračuj
Systém MACHO 80.7443.1718 sa nachádza 160 000 svetelných rokov od Zeme vo Veľkom Magellanovom oblaku. Obsahuje viditeľnú hviezdu, ktorej hmotnosť je 35-krát väčšia ako hmotnosť Slnka, aj neviditeľnú hviezdu s hmotnosťou 10 hmotností Slnka. Približne raz za mesiac, keď obiehajú okolo seba dostatočne blízko, gravitačné… pokračuj
