Strážca lesa

Sojka škriekavá je veľmi známy a populárny vták. Jej typickým prejavom je prenikavé škriekanie, ktorým upozorňuje ostatných obyvateľov lesa na hroziace nebezpečenstvo. Preto sa sojky považujú za akýchsi strážcov lesa. Sojka sa pomerne hojne vyskytuje takmer na celom našom území. Žije v lesných porastoch listnatých… pokračuj

Pytliaci menia evolúciu

Pytliaci môžu ovplyvniť nielen počty zvierat. V Mozambiku viedol masívny lov k nárastu počtu slonov bez klov. Počas mozambickej občianskej vojny v rokoch 1977 až 1992 vojaci lovili slony pre potravu aj slonovinu. To spôsobilo, že ich počet v národnom parku Gorongosa klesol o viac… pokračuj

Pohreby hominidov

Čiastočná lebka dieťaťa nájdená v juhoafrickej jaskyni naznačuje, že dávny hominid známy ako Homo naledi ukladal svojich mŕtvych v jaskyniach. Tím paleoantropológa Leeho Bergera z University of Witwatersrand v Johannesburgu zložil 28 fragmentov a šesť zubov z detskej lebky objavenej v úzkom otvore asi 12… pokračuj

Svaly z hydrogélov

Hydrogély, materiály pohlcujúce vodu podobne ako mäkké tkanivá, sa používajú v mnohých biomedicínskych aplikáciách od kontaktných šošoviek až po povlaky na tabletky. Je však ťažké vytvoriť hydrogély, ktoré vydržia opakované zaťaženie – po čase dosiahnu bod zlomu, keď sa roztiahnu a nevrátia do pôvodného tvaru.… pokračuj

Fágová terapia zo Slovenska

Bakteriálny kmeň streptokokov, označovaný GBS, dokáže spôsobiť závažné ochorenia u detí, seniorov, ľudí s oslabenou imunitou a tehotných žien. S nárastom výskytu baktérií odolných proti antibiotikám sa hľadajú nové druhy liečby. S jedným z nich prichádza tím vedcov zo SAV a Univerzity Komenského. O jeho… pokračuj

Slovenské expedície za dinosaurami

Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bola vytvorená výskumná skupina evolučnej biodiverzity a laboratórium synchrotrónovej paleobiológie, tzv. PaleoBioImaging LAB. Kto stojí za ich vznikom a čo všetko už dosiahli? Po návrate zo zahraničia v roku 2016 som začal vytvárať podmienky na rozvoj integratívnej… pokračuj

Hľadanie lepších chvostov

Niektorým jaštericiam síce môže dorásť chvost, nové prírastky sú však len napodobeninou pôvodných. Geneticky modifikované kmeňové bunky teraz pomáhajú gekónom, aby im dorástli lepšie chvosty. Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že úprava a implantácia embryonálnych kmeňových buniek do chvostových pahýľov gekónov panenských (Lepidodactylus lugubris)… pokračuj

Covid-19 v črevách

Výskum európskeho výskumného centra JRC poukázal na to, ako môžu mikroorganizmy v ľudskom gastrointestinálnom trakte ovplyvniť závažnosť covidu-19 a po prvýkrát ukázal, že vírus sa replikuje v črevných baktériách. Koronavírusy sa rozmnožujú v ľudských a zvieracích bunkách, nová štúdia však ukazuje, že SARS-CoV-2 sa môže… pokračuj

Modré odhalenie

Poznáte modrú farbu? Banálnejšiu otázku je asi ťažké vymyslieť. Odpovedať na ňu vie predsa aj malé dieťa. Tak prečo sa na to pýtame? Napríklad aj preto, že mnohé národy v dávnej minulosti nemali na označenie modrej farby nijaké pomenovanie. A to je iba jedno z… pokračuj

Vegetačné indexy

Rozvoj prostriedkov a metód diaľkového prieskumu Zeme otvára neustále nové možnosti veľkoplošného, časovo a finančne efektívneho monitoringu stavu ekosystémov kdekoľvek na Zemi. Spektrorádiometre, prístroje umiestnené na družiciach obiehajúcich našu planétu, zaznamenávajú spektrálnu odrazivosť rozsiahlych území. Využitím týchto záznamov je možné hodnotiť sezónne, medziročné a dlhodobé… pokračuj