Vonkajšie teploty bývajú vo februári nízke. Ľudia sa môžu obliecť, no vtáctvo potrebuje dostatok energetických zásob. Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je pokrytá snehom, tým dôležitejšie je pomáhať operencom doplnkovou potravou. Začínať s prikrmovaním vtákov treba vtedy, keď je málo… pokračuj
Zvýšená spotreba potravín spojená s rastúcou globálnou ľudskou populáciou si vyžaduje zlepšenie produktivity poľnohospodárskych plodín. To je možné zvýšením účinnosti fotosyntézy. Tá si vyžaduje karboxyláciu ribulózy-1,5-bisfosfátu (RuBP) katalyzovaním enzýmom RuBisCO (ribulóza-1,5-bisfosfát-karboxyláza/oxygenáza). Enzým RuBisCO pomocou slnečnej energie pomáha syntéze cukrov z vody a oxidu uhličitého. Pritom… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V druhom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do ordoviku, počas ktorého došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii Zeme. Na konci kambria, teda pred 485 miliónmi rokov, boli… pokračuj
Od roku 2016 sa na území Slovenska vyskytuje viac ako 360 druhov vtákov. Minulý rok priniesol vzácne pozorovania i úspešné hniezdenia kriticky ohrozených druhov. Najmenší druh, ktorý sa u nás vyskytuje, je králik zlatohlavý, rozpätím krídel najväčší je orliak morský a najťažší vták na našom… pokračuj
Pšenica špaldová (hovorovo špalda) je stará plodina, ktorú v minulosti z jej pozície vytlačila klasická ozimná pšenica. V súčasnosti však pozorujeme renesanciu vo využívaní špaldy v ľudskej výžive. História špaldy je veľmi bohatá a siaha do obdobia niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom. Klasická ozimná… pokračuj
Keď sa rozprávajú ľudia, striedajú sa a prispôsobujú načasovanie odpovedí. Analýza 20-minútovej vokálnej výmeny zahŕňajúca 15 dospelých samíc makaka japonského (Macaca fuscata) odhalila, že aj opice sa správali podobne ako ľudia – menili konverzačné pauzy v závislosti od toho, ako rýchlo ostatné odpovedali. Nie je… pokračuj
Evolučné zmeny veľkosti stavovcov majú len niekoľko pravidiel. Jedným je Copovo pravidlo (Edward Cope, 1840 – 1897; hoci je pravidlo pomenované po tomto paleontológovi, prvý ho sformuloval Charles Depéret, 1854 – 1929), ktoré vyjadruje proces, počas ktorého bylinožravce zväčšujú veľkosť tela v rámci populácie v… pokračuj
Máloktoré drony, ktoré využívajú farmári na sledovanie svojich polí, dokážu lietať bez prestávky dlhšie ako 20 až 30 minút. O dlhšie hliadkovanie sa však môžu postarať čmele (Bombus, hovorovo čmeliak). Výskumníci z Washingtonskej univerzity totiž prišli so šikovným riešením – poveriť touto prácou hmyz. Vytvorili… pokračuj
Charakter krajiny, ktorú vymodelovala rieka, možno vystihnúť aj autentickými umeleckými dielami. Jedinečným príkladom zdokumentovania územia v okolí najväčšej slovenskej rieky sú maľby rakúskeho maliara Thomasa Endera zo začiatku 60. rokov 19. storočia. Mnohoraká tvárnosť a dynamika krajiny oslovujú človeka od nepamäti. Každá prírodná krajina je… pokračuj
Vedci z výskumného centra Ames v Moffett Field patriaceho do NASA po prvý raz vytvorili v laboratórnych kozmických podmienkach ožiarením ľadu 2-deoxyribózu, cukor, ktorý sa podieľa na stavbe DNA. Astrofyzik Michel Nuevo so svojimi kolegami schladili vnútri vákuovej komory vodu a metanol na asi -260… pokračuj
