DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom. Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších… pokračuj
Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
Starnutie možno charakterizovať postupnou stratou fyziologickej integrity, ktorá vedie k zhoršeniu funkcií a náchylnosti na choroby a smrť. Na bunkovej úrovni existujú dva kľúčové znaky procesu starnutia: skrátenie dĺžky telomér a bunkové starnutie. Teloméry sú tandemové nukleotidové opakovania umiestnené na konci chromozómov, ktoré udržiavajú genomickú… pokračuj
Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj
Hoci je pes najstarším domestikovaným zvieraťom, o jeho populačnej histórii a do akej miery bola spojená s ľuďmi, sa vie málo. V najnovšej štúdii medzinárodný tím vedcov sekvenoval genómy 27 starodávnych psov, z ktorých niektoré žili po celej Eurázii pred takmer 11 000 rokmi. Pretože… pokračuj
Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj
Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej… pokračuj
Rozsiahla genetická analýza silne podporila kontakt predhistorických obyvateľov Kolumbie a polynézskeho súostrovia Markézy. Ak navštívite Oslo, nevynechajte polostrov Bygdøy západne od centra. Sídli tam aj Múzeum Kon-Tiki. Pripomína plavbu z roku 1947, ktorou chcel nórsky vedec a cestovateľ Thor Heyerdahl (1914 – 2002) s piatimi… pokračuj
