Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
Po tom, ako pacienti s rakovinou podstúpia operáciu na odstránenie tumoru a niekedy aj následnú chemoterapiu, používajú sa ďalšie nástroje na identifikáciu pacientov s najväčším rizikom návratu choroby. Neinvazívne nástroje na detekciu mikroskopických známok choroby sú pritom nesmierne cenné. V štúdii uverejnenej v Clinical Cancer… pokračuj
DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom. Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších… pokračuj
Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
Starnutie možno charakterizovať postupnou stratou fyziologickej integrity, ktorá vedie k zhoršeniu funkcií a náchylnosti na choroby a smrť. Na bunkovej úrovni existujú dva kľúčové znaky procesu starnutia: skrátenie dĺžky telomér a bunkové starnutie. Teloméry sú tandemové nukleotidové opakovania umiestnené na konci chromozómov, ktoré udržiavajú genomickú… pokračuj
Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj
Hoci je pes najstarším domestikovaným zvieraťom, o jeho populačnej histórii a do akej miery bola spojená s ľuďmi, sa vie málo. V najnovšej štúdii medzinárodný tím vedcov sekvenoval genómy 27 starodávnych psov, z ktorých niektoré žili po celej Eurázii pred takmer 11 000 rokmi. Pretože… pokračuj
Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj
