Záhada píšťalového organu

Zlatá smietka tancujúca na melódiu píšťalového organu pomohla vyriešiť starú záhadu, prečo niektoré dychové nástroje porušujú matematický vzorec, ktorý by mal opisovať ich zvuk. V roku 1860 fyzik Hermann von Helmholtz navrhol rovnicu vzťahu medzi vlnovou dĺžkou základného tónu píšťaly (najnižšia frekvencia, pri ktorej rezonuje)… pokračuj

Nový život starých baní

Od úsvitu dejín sa ľudstvo hrabe v zemi, aby z hlbín na povrch vynášalo materiály, ktoré považuje za užitočné. Azda s výnimkou Antarktídy sú všetky kontinenty prevŕtané skrz naskrz. Bane môžu mať rôznu hĺbku, šírku, tvar. Spoločné majú však to, že po skončení ich prevádzky… pokračuj

Užitočné rany krajiny

Je ľahké pozerať sa na bane iba ako na nepekné otvorené rany v krajine. Náš svet by bez baní nepochybne vyzeral inak, možno krajšie. Lenže naša civilizácia by bez nich nikdy nevznikla. Človeka od jeho zvieracieho okolia neoddeľuje iba používanie ohňa. Viaceré živočíchy si dokážu… pokračuj

Odkiaľ pochádza zlato?

Výbuchy veľmi hmotných hviezd môžu produkovať vzácne prvky, ktoré pozorujeme vo hviezdach chudobných na kovy. A teraz konečne vieme, odkiaľ pochádza zlato! oznamovali titulky v roku 2017 po detekcii gravitačných vĺn zo zrážky dvoch neutrónových hviezd označenej ako jav GW170817. Vieme to však určite? Recept… pokračuj

Múzeum zlatej rieky

Na Dunaji bolo vždy rušno. Po Keltoch a Rimanoch prišli Avari, Maďari, Slovania, prebiehali revolúcie i vojny. Po celý ten čas sa životy obyvateľov Podunajska riadili klapotom vodných mlynov, vyťahovaním rybárskych sietí a rytmami poľných prác. Ale napríklad aj v súčasnosti už zabudnutým ryžovaním zlata.… pokračuj

Plastové zlato

Milovníci zlatých hodiniek a ťažkých šperkov budú nadšení, pretože ich ozdoby už nebudú až také ťažké. Leonie van’t Hag s kolegami na čele s profesorkou Raffaelozu Mezzengovou zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu sa totiž rozhodli vytvoriť novú formu zlata, ktorá váži asi… pokračuj

(Takmer) neviditeľné zlato

Britskí vedci z Leedskej univerzity vyrobili doteraz najtenší plátok zlata – jeho hrúbka je iba dva atómy. Vynález sa môže v budúcnosti využiť v medicíne i v priemysle. Najnovší výsledok výskumníkov s hrúbkou 0,47 nanometra (miliardtina metra) je asi 100 000-krát tenší ako ľudský vlas.… pokračuj

Zlatonosná huba

Huby Fusarium oxysporum vylučujú na svojom povrchu zlato. Podľa všetkého nejde len o detoxikáciu, ale reakcie zlata majú pre hubu nejaký význam, pretože v prítomnosti zlata rastie rýchlejšie. Austrálska vedecká agentúra CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research) a vedci z niekoľkých austrálskych univerzít publikovali na… pokračuj

Tekuté zlato

Elektrické pole excitovalo atómy vo vonkajších vrstvách zlata a došlo k jeho taveniu pri izbovej teplote. Prvok zlato (latinsky aurum), ktorý má v periodickej tabuľke prvkov poradové číslo 79, je ušľachtilý žltý, stály, dobre kujný a chemicky veľmi odolný kov, ktorý je elektricky aj tepelne… pokračuj

Nanočastice zlata a albumín

Vedci zo Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC) a Lyonskej univerzity zistili, že nanočastice zlata dokážu chrániť ľudský albumín pred denaturáciou (zmenou štruktúry chemickými alebo fyzikálnymi prostriedkami). Tento stabilizujúci účinok má perspektívu využitia pre širokú škálu biotechnologických aplikácií. Albumín je jeden z proteínov krvnej plazmy… pokračuj