Praveká princezná dvojakej krvi

Rôzne pohľady na úlomok dlhej kosti, označený Denisova 11, ktorý sa našiel v roku 2012 v rovnomennej jaskyni. Patril mladej miešanke, ktorú vedci pomenovali Denny, dcére neandertálky a denisovana, kredit T. Higham, University of Oxford.

Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi.

Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali iba fosílne kosti a ich archeologický kontext. V poslednom čase sa to však darí dopĺňať analýzou genetického materiálu, ktorý sa zachoval v niektorých kostiach. Pomáha tu čoraz rozsiahlejšia porovnávacia genetická databáza po úplnom sekvenovaní, čiže určení poradia dusíkových báz v ľudskej DNA v rokoch 2000 – 2005, osobitne menšinovej zložky DNA, génov kódujúcich bielkoviny a mitochondriálnej DNA (mtDNA) z drobných organel v našich zložitých bunkách, mitochondriách, ktorým vďačíme za energiu. Pôvodne to zrejme boli samostatne žijúce mikróby. Dedíme ich výlučne po materskej línii.

Tolkienovský svet

Vďaka skúmateľnej DNA z kostí sa genetické údaje o súčasných sapientoch dopĺňali tými o ich pravekých predkoch. Podarilo sa tiež dekódovať mtDNA a celú DNA najprv človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis) a následne denisovanov, ďalšieho ľudského druhu, ktorý bol súčasníkom neandertálcov i pravekých sapientov. Pracovné meno dostali po jaskyni, kde sa našli ich kosti, v južnej časti pohoria Altaj na Sibíri (Quark 11/2017). Z tieňov minulosti sa vynoril svet odlišný od nášho. V súčasnosti sme my, sapienti, jediný ľudský druh. No ešte pred zopár desaťtisícami rokov tu žili aspoň tri iné: neandertálci, denisovania a nízki, asi jednometroví ľudia z druhu Homo floresiensis s prezývkou v duchu románov J. R. R. Tolkiena, hobiti (Quark 6/2017). Podľa fosílií i DNA ich dokonca mohlo byť viac. Tri spomenuté druhy sa určite krížili. Ako boli ich miešanci biologicky zdatní? Ľudia zo západnej Eurázie v sebe stále nosia niekoľko percent neandertálskej DNA, ľudia z východnej Eurázie a Melanézie denisovanskej DNA. To dokladá medzidruhové kríženie. Nie časté, ale iste nie výnimočné. V súčasnosti už vedci majú genetické údaje o 23 jedincoch z rôznych druhov praľudí, no ešte chýbajú kostrové dôkazy priameho miešanca. Prípad neandertálsko-sapientného chlapca z Portugalska je otázny. Najbližším priamym dôkazom miešania druhov bol dosiaľ praveký sapient Oase 1 spred asi 37-tisíc rokov. Jeho kosti sa našli v rovnomennej jaskyni v Rumunsku. Mal neandertálskeho predka pred štyrmi až šiestimi generáciami.

Výhľad od chodníka do jaskyne Denisova na priľahlé údolie v južnej oblasti sibírskeho pohoria Altaj. Vedľa cesty je tábor vedcov, kredit B. Viola, MPI-EVA.

Genetický dôkaz in flagranti

Teraz však na scénu vstúpila princezná dvojakej krvi, tentoraz v duchu románov Joanne Rowlingovej o Harrym Potterovi. Denisovanka, ktorú vedci okolo známeho paleogenetika Svanteho Pääboa z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie (MPI-EVA) v Lipsku pomenovali Denny. Úlomok jej dlhej kosti, označený Denisova 11, našli ruskí archeológovia v roku 2012. Obsahoval ľudské bielkoviny, a tak putoval na analýzu do Lipska, kde z neho vyťažili DNA. Pääbov 19-členný tím uverejnil predmetné výsledky v časopise Nature. Pohlavné chromozómy ukázali, že kosť patrila žene. Podľa jej štruktúry zomrela mladá, asi 13-ročná. DNA Denny je pol na pol neandertálska a denisovanská. Keďže mtDNA mala neandertálsku, matka bola neandertálka a otec denisovan. Je to teda prvý prípad priameho miešanca dvoch druhov praľudí. Zo skorších analýz DNA sme vedeli, že neandertálci a denisovania občas spolu museli mať deti. No nemysleli sme si, že budeme mať také šťastie a nájdeme ich priameho potomka, povedala Viviane Slonová z MPI-EVA, prvá autorka štúdie v Nature.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban

Komentáre