Osvetľovanie svetla

Hlavným hrdinom príbehu prepojenia svetla a elektrických a magnetických javov, druhého veľkého zjednotenia vo fyzike, je škótsky fyzik James Clerk Maxwell. O prvé zjednotenie sa postaral sir Isaac Newton (1643 – 1727), keď v roku 1687 zákonmi mechaniky zjednotil pozemské a nebeské deje. Takmer o… pokračuj

Superškola nad stromami

Šiesty ročník Superškoly sa niesol v znamení UNESCO roku periodickej tabuľky prvkov a UNESCO roku lokálnych jazykov. V tomto ročníku si žiaci zahrali praveké pexeso, dotkli sa ozajstných mayských artefaktov, mayského jantáru a jantárov z čias dinosaurov. No najmä mali príležitosť spoznať špičkových svetových vedcov… pokračuj

Rockový život stromov

V súčasnosti sa do miest z voľnej krajiny presúvajú nielen ľudia, ale aj mnoho ďalších živočíchov a rastlín vrátane niektorých druhov drevín. A práve nedávna štúdia Iana Smitha a jeho kolegov z americkej Bostonskej univerzity, uverejnená v časopise PLoS ONE, sa zamerala na životné osudy… pokračuj

Húf z eocénu

Každá starodávna fosília môže byť výnimočným darom z bohatej histórie našej planéty. Takýmto je aj nález vápencovej dosky z obdobia eocénu, ktorú v roku 2016 objavil behaviorálny ekológ Arizonskej štátnej univerzity Nobuaki Mizumoto v múzeu v Katsuyame v Japonsku. Doska sa stala miestom posledného odpočinku… pokračuj

Výpočtová technika inak

Postgraduálni študenti chémie na McMasterovej univerzite v Hamiltone v kanadskom Ontáriu pod vedením profesorky chémie a chemickej biológie Kalai Saravanamuttuovej publikovali v časopise Nature Communications novú formu výpočtovej techniky, ktorá využíva mäkký polymérny materiál premieňajúci sa z kvapaliny na gél v reakcii na svetlo. Vedci… pokračuj

Ekologickí géniovia

Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej… pokračuj

Smrtiace zuby

Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj

Stonožka ako potápač

Stonožky žijú na súši už viac ako 420 miliónov rokov. Zoológovia ich považujú za pôdne živočíchy, keďže väčšina druhov obýva vrchné vrstvy pôdy, prípadne žije pod kameňmi, drevom a v listovom odpade. Podľa doterajších skúseností sa stonožky okrem malých výnimiek vode radšej vyhýbajú. Nedávno však… pokračuj

Posledná úloha splnená

Tento rok si pripomíname 100 rokov organizovaného včelárstva na Slovensku. Vtedajší včelári stanovili štyri hlavné úlohy: zriadiť ústredie včelárov, vydávať včelársky časopis, zriadiť fabriku na výrobu včelárskeho náradia a sledovať včeliu pastvu. Posledná úloha sa podarila zrealizovať až teraz a práve o nej sme sa… pokračuj

Opakovaná evolúcia

Vedci z Portsmouthskej univerzity a z londýnskeho Prírodovedného múzea oznámili v Zoological Journal of the Linnean Society zaujímavý objav, ktorý by sa dal nazvať znovuzrodenie vtáka Dryolimnas cuvieri. V období medzi 136- až 240-tisíc rokmi madagaskarský vták Dryolimnas cuvieri kolonizoval seychelský atol Aldabra vzdialený od… pokračuj