Keď lúč svetla prechádza oblakom atómov, niektoré fotóny tam strávia záporný čas: svetlo akoby opustilo oblak ešte predtým, ako doň vstúpi. Neznamená to, že sme na pokraji zostrojenia stroja času alebo niečoho podobného. Všetko sa dá pochopiť pomocou štandardnej fyziky, no ide o ďalšiu zvláštnosť… pokračuj
Sommy sú obruby okolo kalder starších vulkánov, v ktorých vznikajú nové sopečné kužele. Názov pochádza od sopky Monte Somma, predchodcu Vezuvu. Sú typické pre mnohé sopky na svete. Sommy sú valy okolo kalder, depresií vzniknutých deštrukciou vulkanických kráterov opakovanými erupciami alebo tektonickým kolapsom. V centrálnych… pokračuj
Vedci hľadajúci život mimo Zeme sa zvyčajne zameriavajú na identifikáciu správnych molekúl, ktoré by sa mali hľadať na vzdialených planétach a mesiacoch. Nový výskum však naznačuje, že odpoveď nemusíme hľadať v samotných molekulách, ale v skrytých vzorcoch, ktoré ich spájajú. Život nevytvára len molekuly, ale… pokračuj
Kognitívna neurovedkyňa Yanchao Biová z Pekinskej univerzity a jej kolegovia vytrénovali mozgy ľudí tak, aby reagovali na virtuálne krídla ako na reálne časti tela. Podľa vedcov výskum dokazuje plasticitu nášho mozgu a ukazuje, že môže byť schopný integrovať aj ďalšie druhy vylepšených končatín. V univerzitnom Laboratóriu motorickej… pokračuj
Čo sú malé veci, ktoré vám môžu zmeniť život? Čo, naopak, váš život zhoršuje? Ako si udržať sústredenie vo svete plnom rozptýlení? Prečo je také ťažké meniť vlastné návyky? A ako hovoriť o vede, psychológii či osobnom rozvoji tak, aby to neznelo ako povinné čítanie?… pokračuj
Rast ľudskej populácie bol v dejinách prerušovaný výkyvmi. Približne pred 5-tisíc rokmi nastalo v Európe obdobie, ktoré vedci nazývajú neolitický úpadok. Predtým populácie rástli, lov a zber ustupovali a prekvitali poľnohospodárske spoločnosti. Niečo však odštartovalo dramatický posun v demografii. Napríklad v Škandinávii miestni poľnohospodári zmizli a nahradili ich… pokračuj
V galaxii vzdialenej 4,4 miliardy svetelných rokov vedci zrejme objavili dosiaľ najmasívnejší známy pár čiernych dier. Ich spoločnú hmotnosť odhadujú na 60 miliárd hmotností nášho Slnka, čo je najmenej dvakrát viac ako v prípade doteraz známej najväčšej dvojice. Monštrá sú skryté v tmavej oblasti bez hviezdneho… pokračuj
O tom, prečo je také ťažké dlhodobejšie predpovedať počasie, ako sa vo vede objavil pojem chaosu a kam sme zatiaľ dospeli v jeho chápaní, píše v hlavnej téme júlového Quarku Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Fyzika: Podivná príťažlivosť chaosu Každý z nás to zažil. Blíži sa… pokračuj
Prístroj na spektroskopiu tmavej energie (Dark Energy Spectroscopic Instrument – DESI) dokončil najväčšiu 3D mapu vesmíru, akú mali dosiaľ vedci k dispozícii. Zariadenie v Národnom observatóriu Kitt Peak v Arizone od roku 2021 pozorovalo každých 20 minút novú sadu 5 000 galaxií. Celkovo preskúmalo viac… pokračuj
Hornina objavená v roku 2020 roverom Curiosity NASA na Marse obsahuje rozmanitú zbierku stavebných kameňov života. Hoci vedci zatiaľ nedokážu určiť, či molekuly vznikli v dôsledku biologických alebo geologických procesov, zistenia podporujú teóriu, že Mars bol kedysi vhodný pre život. Objav znovu potvrdil, že Mars mal… pokračuj
