Upíry (Desmodontinae) sú síce krvilačné netopiere, ale to neznamená, že sa nepodelia o drink s priateľmi. Vedci v časopise PLOS Biology uvádzajú, že netopiere, ktoré sa spriatelili v úkrytoch, sa často spoja, aby spoločne pili krv mimo domova. Netopiere Desmodus rotundus si medzi sebou vytvárajú… pokračuj
Jazyky pomenúvajú farebné spektrum rôznymi spôsobmi: niektoré majú samostatné slová pre zelenú a modrú, iné ich spájajú, ďalšie sa farebnými výrazmi takmer vôbec nezaoberajú. Otázku prečo položil Dan Dediu, evolučný lingvista z Lumière University v Lyone. Podľa jednej teórie ľudia, ktorí sú viac vystavení slnečnému… pokračuj
Na ostrove Madagaskar žije veľká mora s neuveriteľne dlhým cuciakom. Volá sa Xanthopan praedicta a živí sa vysávaním peľu z veľmi dlhej a úzkej orchidey. Samotný Charles Darwin predpovedal jeho existenciu, keď prvýkrát uvidel tvar orchidey Angraecum sesquipedale, čo ho zrejme prinútilo zvolať: Aký hmyz… pokračuj
Vo svete zmietanom Francúzskou revolúciou si odsúdená kráľovná Mária Antoinetta vymieňala tajné listy s milencom. Neskôr ich niekto cenzuroval – a vedci už vedia, kto to bol. Chemické analýzy atramentu odhalili nielen prekryté slová, ale aj identitu cenzora, uviedli v Science Advances. Od júna 1791… pokračuj
Ulice severne od Chicaga, lemované javormi, kde žije materiálový vedec John Rogers, poslúžili ako inšpirácia pre nové mikroprístroje. Miniatúrne lietadielka, inšpirované víriacimi plodmi javorov v tvare krídlatých dvojnažiek, no vo veľkosti zrniek piesku by sa mohli šíriť vzduchom na veľké vzdialenosti. Mikroletúne vybavené senzormi by… pokračuj
Jablká sú relatívne guľovité okrem charakteristickej jamky v hornej časti, kde vyrastá stopka. Tím matematikov a fyzikov skúmal ich rast a výsledok zverejnili v časopise Nature Physics. Podľa nich sú biologické tvary často organizované prítomnosťou štruktúr, ktoré slúžia ako ohniská. Tieto ohniská môžu mať niekedy… pokračuj
Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj
Vedci z Michiganskej univerzity urobili prekvapujúci objav o črevnom nervovom systéme človeka. Väčšina ľudí ani nevie, že to vo svojich črevách má, hovorí profesor fyziológie Brian Gulbransen. Črevný nervový systém je pozoruhodne nezávislý. Črevá by mohli vykonávať mnohé zo svojich bežných úloh, aj keby sa… pokračuj
Pomocou čírej kvapaliny dokážu vedci vytlačiť celé spektrum farieb na priehľadné povrchy. Trik spočíva v tlači kvapaliny v presných mikroskopických vzoroch, ktoré vytvárajú štrukturálne farby. Tie vznikajú vďaka spôsobu, akým sa rôzne vlnové dĺžky svetla odrážajú od mikroskopických nedokonalostí na povrchoch. V prírode existuje mnoho… pokračuj
V hlavnej téme novembrového čísla časopisu Quark sa jej autor Martin Kundrát z košického laboratória PaleoBioImaging na UPJŠ zaoberá skúmaním objavených skamenelín archeopteryxov a najmä príbehom ôsmeho exemplára s prezývkou Fantóm. Slovenský archeopteryx Nad jurskou tropickou lagúnou sa znenazdajky objavil nezvyčajný tvor. Bol ozubený, operený a ťažkopádne… pokračuj
