Celý svet každoročne oslavuje fascinujúci svet rastlín. Vďaka nim dýchame, máme jedlo, lieky aj materiály denného využívania. Bez rastlín by život, ako ho poznáme, neexistoval. Za globálnou iniciatívou Deň fascinácie rastlinami stojí organizácia EPSO (European Plant Science Organisation), ktorá ju založila v roku 2012. Každoročne… pokračuj
Podľa astronómov je možné, že Mliečna cesta je zapustená do vrstvy tmavej hmoty ako čučoriedka v palacinke. Tím Ewouda Wempeho z Univerzity v Groningene v Holandsku skúmal tri zvláštnosti blízkeho vesmíru: miestnu vrstvu, miestnu medzeru a tichý Hubblov tok. Miestna vrstva je štruktúra Miestnej skupiny… pokračuj
Veľký hadrónový urýchľovač európskeho fyzikálneho laboratória CERN objavil novú časticu, ktorá dostala názov Xi-cc-plus. Častica podobná protónu, ale štyrikrát ťažšia, môže odhaliť viac o zvláštnostiach kvantovej mechaniky. Hmota okolo nás sa skladá z baryónov. Tieto bežné častice sa skladajú z troch kvarkov, ktoré sú základnými… pokračuj
Klimatická zmena predlžuje dni. Podľa vedcov z Viedenskej univerzity a ETH Zürich je súčasné tempo predlžovania o 1,33 milisekundy za storočie nevídané za uplynulých 3,6 milióna rokov. Dĺžku dňa ovplyvňujú gravitačné účinky Mesiaca, rôzne geofyzikálne procesy, ale aj klimatická zmena. V rokoch 2000 až 2020 sa… pokračuj
Gény zvierat aj rastlín a ich funkcie často zostávajú pozoruhodne podobné aj medzi druhmi, ktoré sa rozišli pred stovkami miliónov rokov. Vedci z Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL) zisťovali, či táto konzistencia platí aj pre regulačnú DNA rastlín, ktorá riadi, kedy sa gény zapínajú a… pokračuj
Ak nám do 31. mája 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Ktorým televíznym seriálom známym aj československým divákom sa preslávil Carl Sagan? zaradíme vás do žrebovania o knihu Carla Sagana: Draci z raja z vydavateľstva mamaš. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811… pokračuj
V marci sme pre vás pripravili dve súťaže. V rubrike Veda v múzeu sme vám položili otázku: Koľko rokov majú najstaršie skameneliny? Za správnu odpoveď približne 3,8 miliardy rokov posielame malú rodinnú vstupenku do Prírodovedného múzea SNM v Bratislave pre jedného dospelého a dve deti Zuzane T. z Mosta… pokračuj
V hlavnej téme májového vydania magazínu Quark Peter Bačík z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave približuje, ako sme sa naučili kresliť kryštálové štruktúry. Kryštalografia: Mapy sveta atómov Mapy sú najkrajším a najvýstižnejším vyobrazením našej zvedavosti a nášho záujmu o svet okolo nás. Mapy sveta a hviezdnej oblohy tvoríme… pokračuj
Vedci vedeli, že ľudia žijúci vo vysokých nadmorských výškach, kde je nízka hladina kyslíka, majú nižšiu mieru výskytu cukrovky. Mechanizmus však zostával záhadou. Výskumníci z Gladstone Institutes teraz zistili, že červené krvinky dokážu zmeniť svoj metabolizmus tak, aby absorbovali cukor z krvného obehu. Vo vysokej… pokračuj
Pred viac ako 600 miliónmi rokov väčšina Zeme úplne zamrzla a stala sa snehovou guľou. Aj počas tohto mrazivého obdobia sa však klíma neustále správala známym spôsobom, informujú geovedkyňa Chloe Griffinová a jej kolegovia z Univerzity v Southamptone v časopise Earth and Planetary Science Letters.… pokračuj
